Gymnázium, Konštantínova 2

HISTÓRIA ŠKOLY

Poloha budovy: Konštantínova ulica vychádza z Františkánskeho námestia a končí pri hlavnom mestskom cintoríne, kde vyúsťuje na ulicu S. H. Vajanského. Z väčšej časti bola ešte súčasťou bývalého vnútorného mesta, teda vnútri hradieb. Jej západná strana susedila s parcelami na Slovenskej ulici, čiastočne zahŕňala štvrť Ertemlak a jej východná strana zasahuje až do bývalých hradieb a násypu. Do dnešnej podoby sa konštituovala až po zrušení mestského opevnenia a odstránení fortifikačných objektov koncom 18. a v prvej polovici 19. storočia. V tom čase sa nazývala Stefánia utca (Štefániina ulica). Na Svätoplukovu ulicu bola premenovaná v roku 1919 a od 40. rokov 20. storočia nesie meno košického biskupa PhDr. Konštantína Schustera.

PhDr. Konštantín Schuster (31. júl 1817 – 23. júl 1899), nositeľ Radu železnej koruny I. triedy, veľkríža Leopoldovského radu a veľkríža Radu Františka Jozefa. Narodil sa v rodine skalického mestského lekára Jána Schustera v roku 1817. Základné vzdelanie získal v rodnej Skalici a v roku 1831 prešiel k piaristom, kde absolvoval i noviciát. Teologické štúdia absolvoval v Nitre a v Jure pri Bratislave, vysokoškolské štúdiá ukončil doktorátom filozofie na peštianskej univerzite. Od roku 1840 vyučoval na piaristických gymnáziách vo Vacove a v Pešti. Istý čas bol vychovávateľom v rodine grófa Pálffiho a vyslancom v Benátkach. V roku 1858 prešiel do Kaločskej arcidiecézy, v službách ktorej pôsobí ako kaplán v Baji, notár cirkevného súdu, knihovník a tajomník kaločského arcibiskupa Jozefa Kunszta, kanonik, rektor seminára a správca arcibiskupských majetkov v Kaloči. Po vymenovaní za košického biskupa (1878 – 1887) zasahoval do cirkevného a školského života Prešova.

V priebehu piatich rokov navštívil všetky farnosti v diecéze. Mimoriadnu pozornosť venoval školstvu, zavádzal nové metódy vyučovania maďarského jazyka v nemaďarských školách, obnovil činnosť diecézneho Spolku na podporu chudobných študentov, dbal o dodržiavanie školskej dochádzky a o vzdelávanie dievčat. Podpora školstva a dobročinnosť si vyžadovala veľké finančné dotácie, preto vydal nariadenie na spravovanie cirkevných majetkov a dôsledne ich kontroloval, za čo si vyslúžil povesť „skupáňa“. Kto sa však dozvedel pravú príčinu jeho „skúposti“, vážil si ho. Dal vyše 1,3 milióna forintov na výstavbu kostolov, cirkevných škôl, sirotincov, opravu katedrály, 50 tisíc zlatých venoval na výstavbu poschodovej budovy Sancta Mária s Kaplnkou Nepoškvrneného počatia Panny Márie pre členky Rádu anglických panien (IBMV – Institutum Beatae Mariae Virginis – Inštitút Preblahoslavenej Panny Márie), ktoré do Prešova pozval 22. augusta 1882.

Ústav Sancta Mária anglických panien (do roku 1889 Inštitút Štefánia, podľa korunnej princeznej): Rád anglických panien založila angličanka Mária Wardová v holandskom meste St. Omer v roku 1609. Po odchode z Anglicka prišli za ňou rodáčky podobného zmýšľania. V Holandsku ich ľudia začali volať „anglické panny“ a tento názov sa vžil aj pre pomenovanie rádu. Ich pozornosť sa sústreďovala na výchovu detí a mládeže, preto bola v rozsiahlom komplexe okrem kláštora aj rímskokatolícka dievčenská škola. V roku 1887 ústav vyhorel. K jeho obnove a rozšíreniu prispel dotáciou 45 tisíc zlatých opäť Konštantín Schuster, v tom čase vacovský biskup. Na prelome storočí v budove okrem pôvodného rehoľného domu pôsobili: šesť- a štvorročná dievčenská ľudová škola, štvorročná dievčenská meštianska škola, šesťročná vyššia dievčenská škola a dievčenský internát. Bez väčších problémov sa ústav transformoval i v novom štátnom a školskom systéme Česko-slovenskej republiky. V medzivojnovom období a počas slovenského štátu k už existujúcim školám ústavu pribudla škôlka (opatrovňa) pre dvesto detí s celodennou opaterou a starostlivosťou a jedna trieda jasieľ, dvojročná obchodná škola a rehoľné slovenské dievčenské gymnázium. V roku 1945 aj ich stihol osud poštátnenia, vtedy mal celý ústav 1 500 žiačok. Kláštor bol zlikvidovaný komunistickou mocou v auguste 1950 a sestry Rádu anglických panien boli deportované do viacerých sústreďovacích táborov. Niektoré sa po roku 1968 vrátili do Prešova a pomáhali kňazom pri vyučovaní náboženstva. V tom čase bola v poštátnenej budove Rádu zriadená trojročná stredná všeobecno-vzdelávacia škola, neskôr gymnázium.

Organizačná štruktúra školy: zmeny v organizačnej štruktúre školskej sústavy, ktoré schválilo Národné zhromaždenie ČSSR v roku 1960 sa dotklo aj Ústavu Sancta Mária v Prešove. Na základe zákona o sústave výchovy a vzdelávania zriadil v roku 1963 Okresný národný výbor v Prešove deväťtriednu Strednú všeobecnovzdelávaciu školu na prízemí starej budovy na Konštantínovej ulici č. 5. Na slávnostnom otvorení školského roku 1963/1964 sa zúčastnilo 290 žiakov a dvanásťčlenný profesorský zbor pod vedením riaditeľa Jána Peržela a zástupcu riaditeľa Štefana Paračku.

Priekopníkmi na poli výchovno-vzdelávacej práce na novom type školy boli: Terézia Adamčíková, Michal Choluj, Jozef Kizák, Margita Kráková, Jakub Krigovský, Slavomír Makovický, Ladislav Matisko, Žofia Petrovičová, Katarína Tóbiková, Dezider Žarnay, vo februári doplnila zbor Oľga Čajková. Organizačný charakter menila škola pod tlakom vonkajších okolností ešte niekoľkokrát. Výraznejšie v školskom roku 1966-1967, keď sa k nej pripojila Stredná škola pre pracujúcich v Prešove, zástupkyňou riaditeľa školy pre štúdium popri zamestnaní sa stala Alžbeta Oravtzová. V roku 1967 sa začala pripravovať reforma „najboľavejšieho miesta“ v školskom systéme – strednej všeobecnovzdelávacej školy, ktorá sa mala prebudovať na kultúrnu a praktickú školu pripravujúcu žiakov nielen na vysokoškolské štúdium, ale aj pre praktický život. Výsledkom búrlivých diskusií na pôde vzdelávacích inštitúcií bol zákon o gymnáziách z roku 1968, prijatím ktorého sa stredné a základné vzdelanie predĺžilo z pôvodne dvanástich na trinásť rokov. V prvých ročníkoch sa prvýkrát v školskom roku 1969-1970 objavili popri triedach SVŠ aj štyri triedy gymnázia. O tri roky sa uzavrel cyklus SVŠ a škola vstúpila do školského roku 1973 – 1974 ako plnoorganizované gymnázium, ktoré dosiahlo v nasledujúcom roku najvyšší počet tried a žiakov histórii, v 25 triedach sa vzdelávalo 893 študentov.

Organizácia štúdia: vyučovanie v prvých rokoch v rámci strednej všeobecno-vzdelávacej školy bolo realizované v troch variantoch: základný variant, variant chémia – biológia a variant matematika – fyzika. O dva roky sa menilo odborné zameranie, triedy v prvom ročníku boli rozdelené na dve hlavné vety: humanitnú a prírodovednú, v triedach druhého a tretieho ročníka sa pokračovalo v štúdiu podľa variantov.

V školskom roku 1976 – 1977 sa začalo so zavádzaním voliteľných skupín odborných predmetov, vyučovali sa základy programovania. V jednej skupine boli žiaci z viacerých tried a pokračuje profilácia tried s rozšíreným vyučovaním cudzích jazykov a a zriadila sa trieda s rozšíreným vyučovaním matematiky. Systém voliteľných skupín odborných predmetov bol postupne nahradený označením odborné zameranie tried na elektrotechniku, programovanie a strojárstvo a dobudovaný v roku 1987 – 1988, zavedením nového odborného zamerania na kultúrno-výchovnú činnosť. Podľa tejto koncepcie prebiehalo vyučovanie až do roku 1990-1991, keď bolo odborné zameranie tried zrušené.

Materiálne zabezpečenie: svoju činnosť začala stredná všeobecnovzdelávacia škola na prízemí starej budovy, kde mala k dispozícii deväť učební, jednu zborovňu a riaditeľňu. Každoročne sa však počet tried zvyšoval. V školskom roku 1966 – 1967 pribudlo k 14 triedam denného štúdia 9 tried večerného štúdia a objavili sa problémy s ich umiestnením vzhľadom na to, že budova mala kapacitu 14 klasických tried a 2 odborné učebne pre vyučovanie chémie a fyziky. Vedenie školy si poradilo aj s týmito priestorovými problémami a upravilo rozvrh denného vyučovania. Vyučovacia hodina trvala 30 minút, pracovný deň začínal o 8. hodine a končil o 18. hodine. Už v nasledujúcom školskom roku sa zlepšilo materiálne vybavenie, pribudla odborná učebňa biológie a učebne cudzích jazykov, napriek tomu ostali tri triedy bez vlastnej učebne (tzv. putovné triedy). Pri zavádzaní ústredného kúrenia bolo pribudovaných 6 učební nad kotolňou pre novootvorené triedy gymnázia a v septembri 1973 bola z budovy vysťahovaná základná deväťročná jazyková škola a tak gymnázium získalo nové priestory. Nový model odborného študijného zamerania tried si vyžiadal venovať zvýšenú pozornosť vytvoreniu a materiálnemu zabezpečeniu odborných laboratórií pre praktické cvičenia z chémie a fyziky. V školskom roku 1981 – 1982 boli zriadené odborné učebne pre vyučovanie základov strojárstva, ako aj odborná učebňa biológie s kabinetom. V druhej polovici 80. rokov si realizácia programu elektronizácie v školách vyžiadala zriadenie dvoch laboratórií informatiky s inštalovanými počítačmi PMD-85, PP-01 a SM 50/50. Praktické technické zručnosti nadobúdali študenti v dielni s inštalovaným sústruhom, frézou, stolovou vŕtačkou a zámočníckymi stolmi.

Najkomplikovanejšie bolo vyučovanie telesnej výchovy, ktoré až do roku 1980 prebiehalo v prenajatých telocvičniach ZDŠ na Konštantínovej ulici, bývalej ZDŠ na Sládkovičovej ulici a Strednej priemyselnej školy stavebnej v Prešove. S výstavbou vlastnej telocvične sa začalo v školskom roku 1977 – 1978.

V školskom roku 1999 – 2000 musela škola zvládnuť príval desaťročných po vedomostiach bažiacich detí. V tomto roku boli otvorené dve prvácke triedy štvorročného gymnázia tvorené absolventmi deviateho ročníka základných škôl a dve triedy osemročného gymnázia.

V školskom roku 2010 – 2011 okrem klasických piatich tried štvorročného gymnázia bolo otvorené aj vyučovanie v osemročnom a bilingválnom gymnáziu. V tomto školskom roku boli otvorené dve triedy prímy, jedna trieda tercie, jedna trieda kvarty, jedna trieda kvinty a ako novinku v danom šk. roku vedenie školy otvorilo jednu triedu bilingválneho gymnázia so zameraním na anglický jazyk.


Vytlačiť stránku