Konkurencia
1.
Podľa subjektov trhu môže byť konkurencia:
a/ na strane dopytu,
ponuky, medzi dopytom a ponukou b/
cenová a necenová
c/ dokonalá
a nedokonalá d/
podniková a spotrebiteľská
/A/
2.
Z hľadiska podmienok výrobcu na trhu rozlišujeme konkurenciu:
a/ dokonalú, nedokonalú b/ cenovú, necenovú
c/ dopytovú, ponukovú d/ konkurenciu medzi výrobcami
/A/
3.
VET rozlišuje tri základné formy nedokonalej konkurencie:
a/ úplný monopol, monopson,oligipol b/ kartel, trust, koncern
c/ úplný monopol, oligopol, monopolistická
konkurencia
d/ kartel, monopol, oligopolistická
konkurencia
/C/
4.
Oligopol predstavuje:
a/ typ nedokonalej konkurencie, keď malý
počet veľkých konkurujúcich si podnikov disponuje takou ekonomickou silou, že
čiastočne obmedzuje vstup ďalších subjektov na trh daného odvetvia
b/ typ nedokonalej konkurencie, keď existuje
len jeden producent určitého tovaru, ktorý nemá žiadnu konkurenciu a na
základe toho môže určovať ceny
c/ typ nedokonalej konkurencie, keď veľký
počet veľkých konkurujúcich si podnikov disponuje takou ekonomickou silou, že
čiastočne ovplyvňuje cenu produkcie, vstup s výstup z odvetvia je
relatívne voľný
d/ typ nedokonalej konkurencie, keď veľký
počet veľkých konkurujúcich si podnikov disponuje takou ekonomickou silou, že
čiastočne ovplyvňuje cenu produkcie, vstup a výstup z odvetvia nie je
možný
/A/
5.
Monopol predstavuje:
a/ typ dokonalej konkurencie, keď jeden
výrobca určitého výrobku ovláda celý trh, nemá žiadnu konkurenciu a môže
určovať trhové podmienky
b/ typ nedokonalej konkurencie, keď jeden
výrobca určitého výrobku ovláda celý trh, nemá žiadnu konkurenciu, vstup do
odvetvia je uzavretý
c/ tup nedokonalej konkurencie, keď existuje
producent určitého tovaru, ktorý má len malú konkurenciu a na základe toho
môže určovať ceny
d/ typ nedokonalej konkurencie, keď na trhu
pôsobí jeden výnimočne dva podniky, ktoré disponujú takou ekonomickou silou, že
môžu ovplyvňovať cenu produkcie, vstup do odvetvia nie možný
/B/
6.
Podľa trhových subjektov rozlišujeme konkurenciu:
a/ monopolnú, oligopolnú,
monopolistickú konkurenciu b/cenovú, necenovú
c/ na strane ponuky, na strane dopytu, medzi
ponukou a dopytom d/
spotrebiteľskú, výrobnú
7.
Podľa trhových podmienok rozlišujeme konkurenciu:
a/ cenovú, necenovú b/
dokonalú. Nedokonalú
c/ na strane ponuky, na strane dopytu, medzi
dopytom a ponukou d/
spotrebiteľskú, výrobnú
8.
VET rozlišuje tri základné formy nedokonalej konkurencie:
a/ monopol, oligopol, monopolistická
konkurencia
b/
monopol, oligopol, monopsonistická
konkurencia
c/ monopson, oligopol, monopolistická
konkurencia
d/ monopol, monopolistická konkurencia,
nemonopolistická konkurencia
/A/
8. Konkurencia na strane ponuky sa prejavuje
najmä:
a/ najmä keď sa ekonomika nachádza
v rovnováhe b/ pri prebytku tovaru
c/ keď sa snažia spotrebitelia kúpiť tovar čo
najlacnejšie d/ pri
nedostatku tovaru
/B/
9.
Konkurencia na strane dopytu sa prejavuje najmä:
a/ pri prebytku tovaru b/ pri nedostatku tovaru
c/ keď sa snažia výrobcovia vyrobiť tovar
s čo najnižšími nákladmi
d/ najmä keď sa ekonomika nachádza
v rovnováhe
/B/
10. Hlavnou metódou konkurenčného boja v dokonalej konkurencii je:
a/ znižovanie výrobných nákladov b/ znižovanie ceny produkcie
c/ vytláčanie konkurencie z trhu
kvalitnejšou produkciou
d/ používanie pololegálnych a často aj
nelegálnych aktivít v snahe získať čo najväčší trhový podiel
/C/
11. Pokiaľ na trhu pôsobia
len dva veľké podniky, jedná sa o:
a/ monopol b/
oligopol c/ monopolistická konkurenciu d/ takmer dokonalú konkurenciu
/B/
12.
Pokiaľ na trhu pôsobí veľký počet podnikov, neexistujú bariéey vstupu
a výstupu z odvetvia, a podniky vyrábajú čiastočne diferencovaný
produkt, na trhu existuje:
a/ monopol b/
oligopol c/ monopolistická
konkurencia d/ dokonalá
konkurencia
/C/
13.
Pokiaľ na trhu pôsobí len jeden podnik, ktorý má výsadné postavenie, má
absolútnu moc nad spotrebiteľmi, vstup do odvetvia nie je možný, jedná sa o:
a/ monopol b/
oligipol c/ monopolistickú
konkurenciu d/ duopol
/A/
14.
Trhovú konkurenciu vymedzujeme ako proces, v ktorom sa stretávajú:
a/ rovnaké záujmy domácností, firiem
a štátu b/ záujmy spotrebiteľov a výrobcov
c/ rozličné trhové subjekty s ich
diferencovanými záujmami a cieľmi
d/ žiadna odpoveď nie je správna
/A/
15.
Dokonalá konkurencia vzniká na trhu vtedy ak:
a/ počet podnikov je taký, že žiadny nemôže
ovplyvniť cenu daného tovaru
b/ počet podnikov je taký, že každý môže
ovplyvniť cenu daného tovaru
c/ počet podnikov je taký, že len niektoré
môžu ovplyvniť cenu tovaru
d/ cenu môže ovplyvniť jedine štát
/A/
16.
Nedokonalá konkurencia je ak:
a/ žiaden podnik nemôže ovplyvniť cenu tovaru b/ cenu môžu ovplyvniť len
spotrebitelia
c/ ak jeden alebo niekoľko podnikov môže
ovplyvniť cenu tovaru
d/ len štát môže ovplyvniť cenu tovaru
/C/
17.
V prípade dokonalej konkurencie je cena práce:
a/ stanovená štátom b/ stanovená podľa ceny práce
v EU
c/ stanovená trhom a jednotlivý podnik
sa nemôže odchýliť od rovnovážnej ceny
d/ stanovená trhom a jednotlivý podnik
ju môže odchýliť od rovnovážnej ceny
/C/
18.
Združenie podnikov, ktoré majú právnu subjektivitu, ale podliehajú
jednotnému vedeniu sa označuje:
a/ odborový zväz b/
konzorcium c/ kartel d/ žiadna
odpoveď
/D/
a/ necenovej konkurencii
b/ nedokonalej konkurencii
c/ cenovej konkurencii
d/ dokonalej konkurencii
/B/
a/ výrobca dobrovoľne
znižuje ceny aby získal viac kupujúcich
b/ existuje len niekoľko
kupujúcich a predávajúcich, ktorí sa navzájom dohodnú na cenách
c/ existuje veľký počet
kupujúcich a predávajúcich, ktorí sa nevedia dohodnúť
d/ existuje veľký počet kupujúcich
a predávajúcich, ale žiaden z nich nemôže ovplyvniť cenu
/D/
22. Administratívny monopol:
a/ vzniká na základe medzinárodných
dohôd
b/ je vytvorený
a chránený obecnými inštitúciami
c/ vzniká vývojom za pomoci
štátu
d/ je vytvorený
a chránený štátom
/D/
a/ čistý monopol, reálny
monopol, fiktívny oligopol. Reálny oligopol
b/ úplný monopol, oligopol,
monopolistická konkurencia
c/ úplný monopol, čiastočný
monopol, prírodný monopol
d/ malé, stredné
a veľké podniky
/B/
a/ v odvetví podniká
jedna firma
b/ v odvetví podniká
obmedzený počet trhových subjektov
c/ existuje veľký počet
výrobcov, ale každý vyrába diferencovaný výrobok
d/ existuje veľký počet
výrobcov, ale každý vyrába homogénny výrobok
/C/
a/ veľký počet výrobcov,
pričom ani jeden nemôže ovplyvniť cenu
b/ obmedzený počet výrobcov,
ktorí môžu ovplyvniť cenu
c/ jeden monopolný výrobca
diktujúci všetky podmienky
d/ viac výrobcov, tovary sú
homogénne, ceny pružné
/D/
a/ v odvetví existuje
malý počet firiem, ktoré vyrábajú rovnorodú produkciu
b/ existuje veľký počet
malých výrobcov vyrábajúcich diferencovaný výrobok
c/ výrobu a odbyt
ovláda jedna firma
d/ existujú malé, stredné
a veľké podniky
/B/
a/ rovnorodú produkciu
b/ tovary pre ohraničený
počet spotrebiteľov
c/ rôzne množstvo produkcie
d/ výrobky rôznych
úžitkových vlastností
/A/
a/ nedokonalej konkurencie
b/ cenovej konkurencie
c/ necenovej konkurencie
d/ dokonalej konkurencie
/A/
a/ v odvetví podniká
veľký počet firiem
b/ v odvetví existuje
malý počet firiem
c/ výrobu a odbyt
ovláda jedna firma
d/ podnikatelia môžu
slobodne rozhodovať o svojich podnikateľských zámeroch
/B/
a/ motivuje výrobcov
k znižovaniu nákladov, rastu produktivity práce a modernizácii výroby
b/ motivuje výrobcov
k znižovaniu cien, aby hospodársky zničili konkurentov
c/ do fungovania trhového
mechanizmu nemusí zasahovať štát
d/ výrobca je nútený
znižovať cenu, aby obstál v konkurenčnom prostredí
/A/
a/ regulátor ceny
b/ cenový príjemca
c/ cenový tvorca
d/ hľadač ceny
/B/
a/ stanovenie monopolne
vysokých cien
b/ požadovanie rôznych cien
od rôznych kupujúcich
c/ cenovú reguláciu
v trhovej ekonomike
d/ stanovenie monopolne
nízkych cien
/B/
a/ výrobca dobrovoľne
znižuje ceny aby získal viac kupujúcich
b/ existuje len niekoľko
kupujúcich a predávajúcich, ktorí sa navzájom dohodnú na cenách
c/ existuje veľký počet
kupujúcich a predávajúcich, ktorí sa nevedia dohodnúť
d/ existuje veľký počet
kupujúcich a predávajúcich, ale žiaden z nich nemôže ovplyvniť cenu
/D/
a/ prirodzeným splynutím
niekoľkých firiem v danom odvetví
b/ prirodzeným zvyšovaním
výroby vo firme, ktorá získava výsadné postavenie na trhu
c/ prirodzenou koncentráciou
výroby v niektorom odvetví
d/ prirodzeným súperením na
trhu, kde najúspešnejší účastník získa výsadné postavenie
/D/
a/ necenovej konkurencii
b/ nedokonalej konkurencii
c/ cenovej konkurencii
d/ dokonalej konkurencii
/B/
a/ na trh dodávajú malé aj
veľké firmy identický produkt
b/ v danom odvetví
ovláda výrobu veľa firiem
c/ niekoľko málo firiem
dodáva čiastočne odlišný produkt
d/ sa výroba rozvíja
proporcionálne
/C/
a/ čistý monopol, reálny
monopol, fiktívny oligopol, reálny oligopol
b/ úplný monopol, oligopol,
monopolistická konkurencia
c/ úplný monopol, čiastočný
monopol, prírodný monopol
d/ malé, stredné
a veľké podniky
/B/
a/ maximálne využívajú
b/ plne nevyužívajú, resp.
sa využívajú málo efektívne
c/ nevyužívajú v období
recesie
d/ minimálne využívajú
/B/
a/ nižšie než aké by boli
v podmienkach dokonalej konkurencie
b/ zabezpečujúce maximálny
zisk
c/ vyššie než aké by boli
v podmienkach dokonalej konkurencie
d/ zabezpečujúce priemerný
zisk
/C/
a/ dokonalej konkurencie b/ vnútroodvetvovej konkurencie
c/ medziodvetvovej konkurencie d/
nedokonalej konkurencie
/D/
a/ zväčšuje b/ nemení c/ zmenšuje d/
optimalizuje
/C/
a/ snahu získať monopolné postavenie na trhu b/ snahu diktovať ceny tovarov
c/ proces, ktorý núti výrobcov vyrábať viac
za vysoké ceny a menej pri nízkych cenách
d/ proces v ktorom sa stretávajú rôzne
záujmy subjektov trhu, aby dosiahli maximálnu hmotnú výhodu
/D/
a/ medzi spotrebou a použitím statkov b/
medzi výrobcami
c/ medzi výrobou a spotrebou d/ medzi spotrebiteľmi
/D/
a/ motivuje výrobcov
k zvyšovaniu cien s cieľom získať maximálny zisk
b/ motivuje výrobcov
k znižovaniu cien s cieľom hospodársky zničiť konkurentov
a vytvoriť monopol
c/ motivuje výrobcov
k znižovaniu nákladov, rastu produktivity práce, modernizácii výroby
a uplatňovaniu najnovších vedeckých poznatkov
d/ výrobca dobrovoľne
znižuje cenu v snahe získať viac kupujúcich
/C/
a/ existuje veľký počet
predávajúcich a kupujúcich, ale žiaden z nich nemôže cenu tovarov
ovplyvňovať
b/ existuje veľký počet
predávajúcich, ktorí dobrovoľne znižujú cenu v snahe získať kupujúcich
c/ existuje len niekoľko
kupujúcich a predávajúcich, ktorí sa navzájom dohodnú na cene
d/ žiadna odpoveď nie je
správna
/D/
a/ J.K.Galbraith b/
J.M.Keynes c/ A. Smith d/ M. Friedman
/C/
a/ výrobcom
a spotrebiteľom b/
medzi výrobcami spotrebného tovaru a investičných statkov
c/ medzi spotrebiteľmi
navzájom d/ výlučne medzi
výrobcami tej iste produkcie
/A/
a/ medzi výrobcami b/ medzi spotrebiteľmi
c/ medzi výrobou
a spotrebou d/ medzi spotrebou
a použitím statkov
/B/
a/ prirodzený
a administratívny monopol b/ monopol na pôdu
a prirodzený monopol
c/ homogénny
a heterogénny monopol d/ monopol, oligopol,
monopolistická konkurencia
/D/
a/ na strane dopytu b/
medzi ponukou a dopytom
c/ na strane ponuky d/
medzi výrobcami a protimonopolným úradom
/C/
a/ ilúzia b/ kolúzia c/
fúzia d/ difúzia
/B/
a/ koncern b/ syndikát c/
trust d/ kartel
/C/
a/ trh kapitálu b/ trh pôdy c/ trh s cennými papiermi d/
trh práce
/C/
a/ cenové vodcovstvo, kolúzia, zvyky b/
vykúpenie, odkúpenie, dohoda
c/ odkúpenie, zvyky, dohoda d/ kolúzia, patenty, autorské právo
/B/
a/ trustu b/ ochranných známok c/
oligopolu d/ cenového vodcovstva
/B/
a/ firiem pod jedno vedenie, hoci ich činnosti
spolu nesúvisia
b/ firiem pôsobiacich na rôznom stupni
rovnakého výrobného procesu
c/ firiem pracujúcich v rovnakom odbore
d/ firiem pôsobiacich v rovnakom odbore
na rôznom stupni výrobného procesu
/A/
a/ dohodu o podmienkach b/ dohodu o cenách
c/ dohodu o trhoch d/ dohodu o množstve
/D/
a/ absolútne koncentrovanom oligopole b/ monopolistickej konkurencii
c/ relatívne koncentrovanom oligopole d/ oligopole s dominantnou
firmou
/D/
a/ v odvetví podniká jedna firma b/
v odvetví podniká obmedzený počet trhových subjektov
c/ existuje veľký počet výrobcov, ale každý
vyrába diferencovaný výrobok
d/ existuje veľký počet výrobcov, ale každý
vyrába homogénny výrobok
/C/
a/ vzniká na základe medzinárodných dohôd b/ je vytvorený a chránený
obecnými inštitúciami
c/ vzniká vývojom za pomoci štátu d/ je vytvorený a chránený
štátom
/D/
a/ regulátor ceny b/ cenový
príjemca c/ cenový tvorca d/
hľadač ceny
/B/
a/ prirodzeným splynutím niekoľkých firiem
v danom odvetví
b/ prirodzeným zvyšovaním výroby vo firme,
ktorá získava výsadné postavenie na trhu
c/ prirodzenou koncentráciou výroby
v niektorom odvetví
d/ prirodzeným súperením na trhu, kde
najúspešnejší zaujme výsadné postavenie
/D/
a/ necenovej konkurencii b/ nedokonalej konkurencii
c/ cenovej konkurencii d/ dokonalej konkurencii
/B/
a/ na trh dodávajú malé i veľké podniky
identický výrobok
b/ v danom odvetví ovláda výrobu veľa
podnikov
c/ niekoľko málo podnikov dodáva čiastočne
odlišný produkt
d/ sa výroba v podniku rozvíja
proporcionálne
/C/
a/ výrobca dobrovoľne znižuje ceny, aby získal
viac kupujúcich
b/ existuje len niekoľko kupujúcich
a predávajúcich, ktorí sa navzájom dohodnú na cenách
c/ existuje veľký počet kupujúcich
a predávajúcich, ktorí sa nevedia dohodnúť
d/ existuje veľký počet kupujúcich
a a predávajúcich, ale žiaden z nich nemôže ovplyvniť cenu
/D/
a/ nie je možný iný spôsob vzniku
a existencie monopolov
b/ neexistujú zákony umožňujúce vznik
a existenciu monopolov
c/ zákony zakazujú vznik monopolov a ich
podnikanie na trhu
d/ zákony nedovoľujú viacerým výrobcom
vytvorenie jedného podniku za účelom zvýšenia zisku
/D/
a/ čistý monopol, reálny monopol, fiktívny
oligopol, fiktívny monopol
b/ úplný monopol, oligopol, monopolistická
konkurencia
c/ úplný monopol, čiastočný monopol, prírodný
monopol
d/ malé, stredné, veľké podniky
/B/
a/ jedna firma ovláda dané odvetvie
b/ firma ovláda väčšinu trhu, určuje cenu
a slabšie firmy tohto vodcu sledujú
c/ neexistuje konkurencia
d/ firma s dominantným postavením vyrába
najviac produkcie
/B/
a/ konkurujúcii si kupujúci
a predávajúci
b/ nízke výrobné náklady a vysoká
produktivita práce
c/ existencia monopolu, oligopolu
a monopolistickej konkurencie
d/ výrobná a nákladová štruktúra trhu,
bariéry konkurencie, rôzne právne reštrikcie
/D/
a/ motivuje výrobcov k znižovaniu
nákladov, rastu produktivity práce a modernizácii výroby
b/ motivuje výrobcov k znižovaniu cien,
aby hospodársky zničili konkurentov
c/ do fungovania trhového mechanizmu nemusí
zasahovať štát
d/ výrobca je nútený znižovať cenu, aby
obstál v konkurenčnom prostredí
/A/
a/ v odvetví podniká veľký počet firiem b/
v odvetví existuje malý počet firiem
c/ výrobu a odbyt ovláda jedna firma
d/ podnikatelia môžu slobodne rozhodovať
o svojich aktivitách
/B/
a/ nedokonalej konkurencie b/ cenovej konkurencie
c/ necenovej konkurencie d/
dokonalej konkurencie
/A/
a/ rovnorodú produkciu b/ tovary pre ohraničený počet
spotrebiteľov
c/ rôzne množstvo produkcie d/
výrobky rôznych úžitkových vlastností
/A/
a/ v odvetví podniká jeden podnik b/
v odvetví podniká obmedzený počet trhových subjektov
c/ existuje veľký počet výrobcov, ale každý
vyrába diferencovaný výrobok
d/ existuje veľký počet výrobcov, ale každý
vyrába homogénny produkt
/C/
Text
Konkurencia na strane dopytu je konkurencia medzi spotrebiteľmi. Konkurencia na strane ponuky je konkurencia medzi výrobcami. Monopol, ktorý je zriadený a chránený zákonom štátu sa nazýva administratívny monopol. Takú trhovú štruktúru, keď výrobu v danom odvetví ovláda niekoľko veľkých firiem nazývame oligopol. Taká trhová štruktúra, keď veľký počet podnikov vyrába čiastočne diferencovaný výrobok, sa nazýva monopolistická konkurencia.
Konkurencia na strane dopytu je konkurencia
medzi ....................................... Konkurencia na strane ponuky je
konkurencia medzi ............................................. Monopol, ktorý
je zriadený a chránený zákonom štátu sa nazýva ......................................................
monopol. Takú trhovú štruktúru, keď výrobu v danom odvetví ovláda niekoľko
veľkých firiem nazývame ................................................ Taká
trhová štruktúra, keď veľký počet podnikov vyrába čiastočne diferencovaný
výrobok, sa nazýva .........................................................
Klasifikujte výroky /P – N/
Konkurencia na strane ponuky je konkurenciou
medzi výrobcami a spotrebiteľmi
/N/
Formy nedokonalej konkurencie sú monopol,
oligopol, duopol
/N/
Výrobné faktory
1.
Za základné výrobné faktory považujeme:
a/ len primárne suroviny a prácu b/
len investičné statky
c/ prácu, pôdu + prírodné zdroje, kapitál d/ informácie
/C/
2.
Práca, pôda + prírodné zdroje, kapitál sú:
a/ najdôležitejšie outputy b/
investičné statky c/ základné
výrobné faktory d/ spotrebné statky
/C/
3.
Dopyt po výrobných faktoroch je odvodený – táto skutočnosť znamená, že:
a/ dopyt po jednom výrobnom faktore závisí od
dopytu po inom výrobnom faktore
b/ dopyt po výrobných faktoroch je
ovplyvňovaný hospodárskou politikou štátu
c/ dopyt po každom výrobnom faktore závisí od
dopytu po výrobkoch a službách ním produkovaných
d/ v dopyte po výrobných faktoroch sa
prejavuje závislosť na finančnom trhu
/C/
4.
Hraničný fyzický produkt predstavuje:
a/
produkt vytvorený zmenou všetkých výrobných faktorov súčasne
b/ reakciu outpitu na zmenu len jedného
výrobného faktora
c/ reakciu outputu na zmenu dvoch výrobných
faktorov
d/ dodatočný imput
/A/
5.
Ponuku na trhu výrobných faktorov tvoria:
a/ podnikatelia b/
štát c/
vlastníci VF d/ podniky
/C/
6.
Príjem z hraničného produktu má skratku:
a/ MRP b/
MP c/ MPp d/ MFC
/A/
7.
Tri základné výrobné faktory sú:
a/ spotreba, úspora, investície b/ práca, pôda, kapitál
c/ stroje budovy, zamestnanci d/ materiál, práca, kapitál
/B/
Položky: automechanik, obilné pole, počítač, učiteľ, náradie, ovce /vlna/,
majiteľ opravárenskej dielne, traktor, úradník v správe podniku, zubár,
predavač, meď, maliarsky rebrík
práca /ľudské zdroje/
kapitál
Práca
1.
Medzi prácou baníka a lekára je najpodstatnejší rozdiel v:
a/ mzde b/ kvalifikácii c/
počte rokov praxe d/ medzi
ich prácou nie je žiaden rozdiel
/B/
2.
Výrobný faktor práca nepredstavuje:
a/ činnosť zameranú na vytváranie výrobkov
a služieb
b/ cieľavedomú činnosť zameranú na tvorbu
statkov a služieb
c/ konkrétnu prácu, napr. v priemysle,
poľnohospodárstve, doprave d/ pracovnú silu
/C/
3.
Ponuku práce tvoria:
a/ všetci práceschopní obyvatelia danej
krajiny b/ len nedobrovoľne nezamestnaní
c/ len dobrovoľne nezamestnaní d/
aj práceschopní obyvatelia
/A/
4.
Ponuka práce:
a/ vôbec nezávisí od výšky mzdy b/ je ovplyvnená výškou mzdy
c/ sa vyvíja nepriamoúmerne k zmenám
mzdy d/ závisí na výške
mzdy len nepatrne
/B/
5.
Najdôležitejšie faktory ovplyvňujúce dopyt po práci sú nasledovné:
a/ čistá produktivita kapitálu a úroková
miera b/ výška mzdy a produktivita práce
c/ hraničný fyzický produkt kapitálu
a druh vyplácanej mzdy d/
úspory domácností a podnikov
/B/
6.
Mzda je:
a/ dôchodok za vykonanú prácu, ktorý patrí
vlastníkovi daného výrobného faktora
b/ stimulom, ktorý len nepatrne ovplyvňuje
náklady podniku
c/ sadzba za vykonanú prácu určená
rozhodnutím ministerstva práce
d/ náklad pre vlastníka daného výrobného
faktora
/A/
7.
Dopyt po práci predstavujú:
a/ jednotlivci b/
domácnosti c/ podniky d/ len štát
/C/
8.
Ponuku práce tvoria:
a/ práceschopné obyvateľstvo b/ podniky vrátane štátnych
c/ podnikatelia d/ všetko uvedené
/A/
9.
Vzťah medzi ponukou práce, dopytom po práci a mzdou je nasledovný:
a/ keď je ponuka menšia ako dopyt, mzda
klesá b/ keď je ponuka menšia ako
dopyt, mzda rastie
c/ keď je ponuka väčšia ako dopyt, mzda
rastie d/ mzda je relatívne stála,
keď dopyt prevyšuje ponuku
/B/
10.
Ak je ponuka práce vyššia ako dopyt po práci, mzda:
a/ stúpa b/ je relatívne stála c/ klesá d/ ani jedno
tvrdenie nie je pravdivé
/C/
11.
Zákon o mzde:
a/ určuje detailne mzdový systém
a konkrétne formy miezd
b/ je len základným rámcom pre dojednávanie
miezd
c/ predpisuje presné mzdové intervaly pre
jednotlivé mzdové kategórie
d/ sa tvorí na základe generálnej dohody
/B/
12.
Pod doplnkovými formami miezd rozumieme:
a/ časovú, úkolovú, podielovú a zmiešanú
mzdu b/ zmluvnú a naturálnu mzdu
c/ odmeny, prémie, osobné hodnotenie, podiely
na hospodárskych výsledkoch
d/ osobné príplatky a dividendy
/C/
13.
Mzdové podmienky sú v podniku dojednávané v kolektívnej
zmluve a v pracovných zmluvách:
a/ je to pravda b/ nie je to
pravda c/
platí to len pre manažérov
d/ je to pravda len pre niektoré kategórie
zamestnancov
/A/
14.
Časová mzda sa určuje:
a/ dojednaním medzi zamestnávateľom
a zamestnancom
b/ ako podiel na celkovom ekonomickom výkone
c/ ako súčin odpracovaného času a sadzby
stanovenej pre jednu časovú jednotku
d/ sadzbou za jednu časovú jednotku
vynásobenú počtom vyrobených kusov
/C/
15.
Úkolovú mzdu vypočítame ako:
a/
súčin sadzby za jednu časovú jednotku
a počet vyrobených kusov
b/ súčin odpracovaného času a sadzby
stanovenej pre jednu časovú jednotku
c/ súčin sadzby za jeden vyrobený kus
a počet vyrobených kusov
d/ percentuálny podiel na celkovom
ekonomickom výkone
/C/
16.
Podielová mzda sa určuje:
a/ podielom časovej a úkolovej mzdy b/ podielom na celkovom
ekonomickom výkone
c/ kombináciou časovej a zmluvnej mzdy d/ kombináciou časovej,
úkolovej, naturálnej mzdy
/B/
17.
Zmluvná, resp. manažérska mzda:
a/ je dohodnutá medzi zamestnávateľom
a zamestnancom individuálne
b/ sa vypočítava ako podiel na súhrnnom
ekonomickom výkone
c/ je dohodnutá všeobecne, nezávisle od
charakteru úloh a podmienok práce
d/ sa určuje sadzbou určenou za jednu časovú
jednotku
/A/
18.
Doplnkové formy miezd:
a/ nezávisia od pracovného výkonu ani od
plnenia cieľov podniku
b/ majú stimulovať zamestnancov
k efektívnejšej a kvalitnejšej práci
c/ zamestnanec dostáva za akýchkoľvek
podmienok
d/ sú nárokovateľné a nemajú motivačný
charakter
/B/
19.
Plat:
a/ je podobne ako mzda upravený zákonom
o mzde b/ je upravený Zákonom o plate
c/ sa neopiera o žiadnu zákonnú normu d/ ani jedna odpoveď nie je
správna
/B/
20.
Plat je odmena:
a/ za prácu zamestnancov rozpočtových
a niektorých príspevkových organizácií, štátnych zdravotníckych zariadení
b/ za akúkoľvek prácu c/ za niektoré úlohy vykonané
nad rámec pracovných povinností
d/ ani jedna odpoveď nie je správna
/A/
21.
Suma peňazí, ktorú pracovník dostane za vykonanú prácu, je:
a/ nominálna mzda b/
nominálna mzda očistená o infláciu
c/ reálna mzda d/ reálna mzda očistená
o infláciu
/A/
22.
Reálna mzda predstavuje:
a/ to isté čo nominálna mzda b/ nominálnu mzdu zvýšenú
o infláciu
c/ nominálnu mzdu zníženú o infláciu d/
nominálnu mzdu vrátane daní
/C/
23.
Výška reálnej mzdy závisí:
a/ od miery inflácie, výšky daní a od
výšky nominálnej mzdy
b/ výlučne od miery inflácie c/ len od ponuky práce na trhu
d/ od reálneho pracovného výkonu a nie
je ovplyvniteľná žiadnymi inými faktormi
/A/
24.
Mzdové rozdiely zapríčiňujú:
a/ kompenzačné rozdiely b/
rozdiely v kvalite, intenzite a náročnosti práce
c/ výnimočné schopnosti jednotlivcov d/
všetko uvedené
/D/
25.
Predmetom tzv. tripartitných rokovaní sú:
a/ príčiny mzdových rozdielov a mzdová
diskriminácia b/ recesia
a expanzia v ekonomike
c/ otázky miezd a pracovných podmienok d/ problémy odborárskych
organizácií
/C/
26.
Výsledky tzv. tripartitných rokovaní sa zakotvujú v:
a/ zákone o mzde b/ zákone
o plate c/ generálnej dohode d/
kolektívnej zmluve
/C/
27.
Kolektívna zmluva je dohodou medzi zamestnávateľmi a odbormi na:
a/ úrovni podniku b/ úrovni odvetvia c/
príslušnom ministerstve d/
celonárodnej úrovni
/A/
28.
Pojmom dôchodok označujeme:
a/ výlučne zisk fyzických a právnických
osôb b/ len mzdu
jednotlivcov
c/ každý peňažný príjem za určité obdobie d/
len transferové platby
29.
Základné formy dôchodku sú:
a/ hospodársky
výsledok podniku, odmeny a prémie zamestnancov b/ mzda, renta, zisk, úrok
c/ úroková miera,
mzdová sadzba a výnosy z pôdy d/ nerozdelený zisk a transferové
platby
30.
Dôchodok je odmena vlastníka výrobného faktora za:
a/ používanie, resp. službu daného výrobného
faktora b/ nákup výrobného
faktora
c/ pravidelnú zmenu kvality výrobného faktora d/ len samotné vlastníctvo
výrobného faktora
/A/
31.
Za nezamestnaného považujeme:
a/ ženu na materskej dovolenke
b/
osobu bez plateného zamestnania, ktorá si prácu momentálne nehľadá
c/ absolventa školy, ktorý sa prvýkrát
uchádza o zamestnanie
d/ ani jedna odpoveď nie je správna
/C/
32.
Koho z uvedených osôb nepovažujeme za nezamestnaného:
a/ študenta ekonomickej fakulty počas
vianočných prázdnin
b/ pracovníka mäsokombinátu, ktorý dal
výpoveď a hľadá si nové zamestnanie
c/ šoféra trolejbusu, ktorý bol prepustený
z práce v dôsledku znižovania stavov a uchádza sa o prácu
šoféra autobusu
d/ absolventa lekárskej fakulty počas letných
prázdnin
/A/
33.
Štrajkujúci robotník v železiarňach je:
a/ zamestnaný b/
momentálne bez práce c/ mimo
pracovnej sily d/ dočasne
nezamestnaný
/A/
34.
K obyvateľstvu mimo pracovnej sily nezaraďujeme:
a/ študentov b/
dôchodcov c/ ženy
a domácnosti d/ ani
jedna odpoveď nie je správna
/D/
35.
Do ktorej z uvedených kategórií môžeme zaradiť študentov:
a/ zamestnaní b/
nezamestnaní c/ pracovná sila
d/ obyvateľstvo mimo pracovnej sily
/D/
36.
Pracovná sila v ekonomike:
a/ sú všetci zamestnaní a nezamestnaní b/
patria do nej len zamestnaní
c/ sú všetci obyvatelia starší ako 15 rokov,
ktorí ešte nedovŕšili dôchodkový vek
d/ sú všetci
obyvatelia starší ako 15 rokov okrem dôchodcov, študentov a žien na
materskej dovolenke
/A/
37.
Celkovú pracovnú silu v ekonomike získame:
a/ súčtom všetkých zamestnaných,
nezamestnaných a študentov
b/ ak od celkového počtu obyvateľstva
odpočítame dôchodcov
c/ ak od súčtu zamestnaných
a nezamestnaných odpočítame práceneschopných
d/ ani jedna odpoveď nie je správna
/D/
38.
Medzi základné formy nezamestnanosti, ktoré rozlišujeme
v ekonomickej teórii patria:
a/ prirodzená, dobrovoľná, nedobrovoľná b/
mierna , cválajúca
c/ frikčná, štruktúrna, cyklická d/ dlhodobá
a nezamestnanosť mladistvých
/C/
39.
Nezamestnanosť spravidla vyjadrujeme:
a/ mierou nezamestnanosti b/ indexom nezamestnanosti
c/ absolútnym počtom zamestnaných d/
mierou prezamestnanosti
/A/
40.
Miera nezamestnanosti je daná:
a/ pomerom počtu práceschopného obyvateľstva
k počtu pracovných miest
b/ pomerom skutočného počtu pracovných miest
a potencionálneho počtu
c/ pomerom počtu nezamestnaných
k celkovému počtu pracovných síl
d/ pomerom celkového počtu pracovných síl
k celkovému počtu nezamestnaných
/C/
41.
Pomerom počtu nezamestnaných k celkovému počtu pracovných síl
vypočítame:
a/ mieru nezamestnanosti b/
index nezamestnanosti
c/ absolútny počet nezamestnaných d/ mieru podzamestnanosti
/A/
42.
Súčtom nezamestnaných a všetkých zamestnaných dostaneme:
a/ mieru nezamestnanosti b/
celkový počet pracovných síl v ekonomike
c/ počet obyvateľov starších ako 15 rokov d/
ani jedna odpoveď nie je správna
/B/
43.
Ktorá z uvedených situácií sa vzťahuje na štruktúrnu
nezamestnanosť:
a/
hľadanie si pracovného miesta v dôsledku presťahovania
b/ hľadanie si zamestnania po ukončení štúdia
c/ nezamestnanosť z dôvodu hľadania si
lepšie plateného zamestnania
d/ nezamestnanosť spôsobená zmenou štruktúry
dopytu po pracovných silách
/D/
44.
Ktorý z uvedených nezamestnaných patrí do frikčnej
nezamestnanosti:
a/ bankový úradník, ktorý sa presťahoval do
iného mesta a hľadá prácu
b/ robotník prepustený z továrne, kde sa
zaviedla mechanizačná výroba
c/ účtovníčka, ktorá je dlhodobo práceneschopná
d/ ???
/A/
45.
Keď celá ekonomika je vo fáze recesie, hovoríme o nezamestnanosti:
a/
frikčnej b/ štruktúrnej c/ cyklickej d/
dobrovoľnej
/B/
46.
Nezamestnanosť je reakciou aj na:
a/ cyklické kolísanie ekonomiky a pokles
pôrodnosti v krajine
b/ nedostatok devíz v ekonomike
c/ zmenu direktívnej ekonomiky na trhovú
a zanikanie tradičných odvetví
d/ ani jedna odpoveď nie je správna
/D/
47.
Tvrdenie, že nezamestnanosť je spôsobená vnútornými príčinami, ktoré sú
zakódované v ekonomike možno pripísať::
a/ klasikom b/ merkantilistom c/ keynesovcom d/
monetaristom
/C/
48.
Na strane dopytu po práci sú:
a/ pracovníci b/ zamestnávatelia c/ úrady práce d/
odbory
/B/
49.
Tvrdenie, že nezamestnanosť je spôsobená vonkajšími príčinami možno
pripísať:
a/ klasikom b/ K. Marxovi c/
keynesovcom d/ monetaristom
/D/
50.
K to z uvedených ekonómov hovoril o existencii
nedobrovoľnej nezamestnanosti a zdôrazňoval jej riešenie pomocou štátnych
zásahov:
a/ A. Smith b/ J.M.Keynes c/
K. Marx d/ M. Friedman
/B/
51.
Podľa monetaristov, ktorá z uvedených možností nie je považovaná
za príčinu nezamestnanosti:
a/ nepružnosť daní b/
nedostatočná mobilita pracovných síl
c/ absencia štátnych zásahov d/ nedostatočná informovanosť
/C/
52.
Západní ekonómovia hovoria o plnej zamestnanosti, keď:
a/ počet voľných pracovných miest je rovný
celkovému počtu obyvateľov v produktívnom veku
b/ neexistuje nezamestnanosť
c/ podiel nezamestnaných je približne 4 – 6%
d/ ani jedna odpoveď nie je správna
53.
S možnosťou vzniku tzv. prirodzenej nezamestnanosti počítali:
a/ klasici b/
keynesovci c/ utopickí socialisti d/
monetaristi
/B/
54.
Nesúlad medzi ponukou a dopytom po určitom druhu práce sa nazýva:
a/ štrukturálna nezamestnanosť b/ cyklická nezamestnanosť
c/ dobrovoľná nezamestnanosť d/ ani jedna odpoveď nie je správna
/A/
55.
Medzi aktívne nástroje vlády
týkajúce sa politiky zamestnanosti môžeme zaradiť:
a/ rekvalifikácia b/ podpora
v nezamestnanosti
c/ evidencia voľných pracovných miest d/
podpora určitých profesií
/A/
56.
Medzi pasívne nástroje vlády týkajúce sa politiky zamestnanosti môžeme
zaradiť:
a/ podpora v nezamestnanosti b/
podpora zamestnávania osobitných skupín občanov
c/ rekvalifikačné kurzy d/ absolventská prax
/A/
57.
Miera nezamestnanosti v SR sa v roku 2003 pohybovala
v intervaloch:
a/ 5 – 9,9% b/ 10 – 14,9% c/
15 – 19,9% d/ 20 – 25%
/C/
58.
K dôsledkom nezamestnanosti môžeme zaradiť:
a/ zvyšovanie reálneho produktu
v ekonomike, kriminalita, alkoholizmus
b/ strata reálneho produktu, rast životnej
úrovne obyvateľstva
c/ kriminalita, alkoholizmus, pokles životnej
úrovne obyvateľstva
d/ ani jedna odpoveď nie je správna
/C/
59.
Nedobrovoľná nezamestnanosť v ekonomike predstavuje taký stav,
keď:
a/ počet práceschopného obyvateľstva sa rovná
počtu voľných pracovných miest
b/ počet voľných pracovných miest je vyšší
ako počet práceschopného obyvateľstva
c/ počet voľných pracovných miest je menší
ako počet práceschopného obyvateľstva
d/ počet práceschopného obyvateľstva je nižší
ako počet voľných pracovných miest
/C/
60.
Dobrovoľná nezamestnanosť v ekonomike predstavuje taký stav, keď:
a/ počet voľných pracovných miest je menší
ako počet práceschopného obyvateľstva
b/ počet práceschopného obyvateľstva je vyšší
ako počet voľných pracovných miest
c/ ponuka voľných pracovných miest sa rovná
počtu študentov
d/ počet voľných pracovných miest sa rovná
alebo je vyšší ako počet práceschopného obyvateľstva
/D/
61.
Prirodzená – dobrovoľná nezamestnanosť môže byť vo forme:
a/ frikčnej a cyklickej b/ štruktúrnej a cyklickej
c/ frikčnej a štruktúrnej d/ frikčnej, štruktúrnej
a cyklickej
/C/
62.
Nedobrovoľná nezamestnanosť môže byť vo forme:
a/ frikčnej a cyklickej b/ sezónnej a cyklickej
c/ frikčnej a štruktúrnej d/ cyklickej
Ď/
63.
Pri ktorej forme nezamestnanosti je podľa ekonomickej teórie stabilná
miera inflácie:
a/ frikčnej a cyklickej b/ štruktúrnej a cyklickej
c/ prirodzenej miere nezamestnanosti d/ frikčnej, štruktúrnej,
a cyklickej
/??/
64.
V prípade, že sa skracuje dĺžka pracovného týždňa 1 pracovníka
hovoríme o nezamestnanosti:
a/ otvorenej b/ skrytej c/
sezónnej d/cyklickej
/B/
65.
So sezónnym charakterom niektorých prác je predovšetkým spojená
nezamestnanosť:
a/ cyklická b/ skrytá c/ otvorená d/
frikčná
/A/
66.
Za krátkodobú nezamestnanosť považujeme spravidla nezamestnanosť:
a/ frikčnú a cyklickú b/ štruktúrnu a cyklickú
c/ frikčnú a štruktúrnu d/ frikčnú, štruktúrnu
a cyklickú
/C/
67.
Nezamestnanosť spôsobená narušenou celkovou rovnováhou ekonomiky
a nízkym dopytom po práci sa nazýva:
a/ frikčná b/ štruktúrna c/
cyklická d/
expanzívna
/B/
68.
Jedným z dôsledkov znižovania nezamestnanosti môže byť:
a/ vyššia miera nezamestnanosti b/
inflácia c/ deflácia d/ nižšia miera nezamestnanosti
/D/
69.
Ktorý z uvedených výrokov sa nevzťahuje na rekvalifikáciu:
a/ rekvalifikácia je aj v záujme štátu b/
umožňuje rozšírenie pracovných možností
c/ je vylúčená u baníkov, murárov
a oceliarov d/ je
spôsobom zvyšovania kvalifikácie
/D/?
70.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny:
a/ existuje na Slovensku od roku 1989 b/ poskytuje služby iba
nezamestnaným
c/ je zisková organizácia podporujúca
nezamestnaných
d/ zameriava pozornosť na organizáciu trhu
práce
/A/
71.
Ktorý z uvedených subjektov trhu vytvára dopyt po práci:
a/ domácnosti b/ podniky c/
štát d/
odbory
72.
Zvýšenie minimálnej mzdy má spravidla za dôsledok:
a/ všeobecné zvýšenie zamestnanosti
b/ zvýšenie zamestnanosti, avšak iba medzi
pracujúcimi ochotnými akceptovať mzdu nižšiu než je minimálna mzda
c/ všeobecné zvýšenie nezamestnanosti
d/ zvýšenie nezamestnanosti, avšak iba medzi
pracujúcimi, ktorí požadujú vysokú mzdu
73.
Vzorec pre výpočet miery nezamestnanosti je:
a/ L = E + U b/ u = L/U . 100% c/ u = U/L . 100% d/ u = E/U . 100%
//U = nezamestnaní E = zamestnaní L = pracovná sila /počet/
/C/
74.
Medzi mzdové rozdiely nepatrí:
a/ rozdiely v kvalite práce b/ výnimočné schopnosti
c/ mzdová diskriminácia d/ kompenzačné rozdiely
/C/
75.
Trh práce je ovplyvňovaný:
a/ štátom, odbormi b/ firmami, pracovníkmi
c/ nie je regulovaný d/ dopytom a ponukou práce
/A/
76.
Ponuka práce je ovplyvnená určitými faktormi, ktoré sú uvedené
v nasledovných bodoch, ale jeden z nich je nesprávny, a to:
a/ veľkosť populácie b/ množstvo a kvalita
vykonanej práce
c/ priemerný počet odpracovaných hodín
pracovníkov za 1 rok
d/ časť populácie, ktorá predstavuje
nezamestnaných
/D/
77.
Nízky dopyt po pracovných silách v niektorých odboroch alebo
odvetviach sa nazýva:
a/ dobrovoľná nezamestnanosť b/
cyklická nezamestnanosť
c/ frikčná nezamestnanosť d/ prirodzená miera
nezamestnanosti
/B/
78.
Cena práce sa v podmienkach dokonalej konkurencie určí:
a/ MP práce . MR = MRP práce = mzda
b/ počet odpracovaných hodín . sadzba za
jednu hodinu = cena práce
c/ MP práce . p = mzda
d/ MP práce . MRP práce = mzda
/C/
79.
Dopyt po práci:
a/ závisí od množstva firiem na trhu práce b/
závisí od ponuky práce
c/ závisí od monetárnej politiky štátu d/
závisí od dopytu po výsledkoch tejto práce
/D/
80.
Nesúlad medzi ponukou a dopytom po určitom druhu práce sa nazýva:
a/ štrukturálna nezamestnanosť b/ cyklická nezamestnanosť
c/ dobrovoľná nezamestnanosť d/ prirodzená miera
nezamestnanosti
/A/
B
Klasifikujte výroky: /P –N /
Pracovnú silu členíme na zamestnaných a nezamestnaných
/P/
Nezamestnanosť sa zníži, akonáhle odbory presadia zvýšenie mzdových
taríf
/N/
Dopyt po práci je odvodeným dopytom, t.j. odvodený od dopytu po
výkonoch tejto práce
/P/
Nedobrovoľná zamestnanosť je ak počet voľných pracovných miest je menší
ako počet nezamestnaných
/N/
Dopyt po práci sa prejavuje zo strany domácností
/N/
Štrukturálna nezamestnanosť je zapríčinená migráciou pracovných síl
/N/
C
Vypočítajte:
1. Predpokladajme, že v ekonomike je 1
800tis. nezamestnaných. Miera nezamestnanosti je:
a/ 9% b/
10% c/ 20% d/ 16%
/B/
2.
Predpokladajme, že v ekonomike je miera nezamestnanosti 10%.
Celkový počet nezamestnaných je 100 000. Celkový počet pracovnej sily je:
a/ 1 000 000 b/ 1 100 000 c/
900 000 d/ 980 000
/A/
3.
Ak viete, že zamestnaných je 400 000 a nezamestnaných 50 000, aká
je miera nezamestnanosti?
/11,11%/
4.
Ak viete, že nezamestnaných je 30 000 a počet pracovných síl je
600 000, potom aká je miera
nezamestnanosti?
/5%/
5.
Ak viete, že zamestnaných je 250 000 a nezamestnaných 30 000, aká
je miera nezamestnanosti?
/10,7%/
6.
Ak viete, že nezamestnaných je 20 000 a počet pracovných síl je
200 000, potom aká je miera nezamestnanosti?
/10%/
D
Text
Ak počet nezamestnaných je menší prípadne rovnaký ako počet voľných
pracovných miest, tak hovoríme o prirodzenej miere nezamestnanosti,
označovanej tiež ako dobrovoľná nezamestnanosť. Takáto nezamestnanosť má niekoľko foriem, medzi tie najhlavnejšie
zaraďujeme: frikčnú, štrukturálnu, cyklickú nezamestnanosť.
Ak počet nezamestnaných je menší prípadne rovnaký ako počet voľných
pracovných miest, tak hovoríme
o .......................................................................,
označovanej tiež ako ............................................... nezamestnanosť.
Takáto nezamestnanosť má niekoľko
foriem, medzi tie najhlavnejšie zaraďujeme: ................................,
štrukturálnu, ............................................... nezamestnanosť.
Pôda
1.
Pôda a prírodné zdroje sú:
a/ jedným zo základných výrobných faktorov b/
peňažným kapitálom
c/ reálnym kapitálom d/ spotrebným statkom
/A/
2.
Pod prírodnými zdrojmi rozumieme:
a/
úplne všetko, čo voľne ponúka príroda b/
len pôdu
c/ vzduch, vodu, palivá, minerálne látky,
drevo d/
výlučne nerastné suroviny
/A/
3.
Dopyt po pôde:
a/ je relatívne stály b/ sa často a prudko mení
tak, ako sa mení cena pôdy
c/ je absolútne stály d/ nereaguje vôbec na zmenu ceny
pôdy
/A/
4.
Ponuka pôdy:
a/ rastie so zvyšujúcou sa rentou b/ vyvoláva prudké zmeny renty
c/ sa mení nepriamoúmerne so zmenou renty d/ na zmenu renty nereaguje
/D/
5.
Renta predstavuje:
a/ dôchodok, ktorý prináleží len
poľnohospodárskemu výrobcovi
b/ dôchodok vlastníka pôdy za prenajatie pôdy c/ odmena nájomcu za
starostlivosť o pôdu
d/ odmena len toho vlastníka, ktorého pôda má
výnimočnú polohu
/B/
6.
Diferenciálna renta I vzniká na základe:
a/ dodatočných kapitálových vkladov do pôdy b/ len rozdielnej polohy pôdy
c/ rozdielnej úrodnosti a polohy pôdy d/
predaja pôdy
/C/
7.
Renta je:
a/ pojem označujúci akýkoľvek dôchodok b/
to isté čo zisk
c/ cena za pôžičku d/
cena za prenájom pôdy
/D/
8.
Cena pôdy pri predaji sa vypočíta:
a/ úroková miera / ročná renta . 100 b/
ročná renta – úrok . 100
c/ ročná renta + úrok . 100 d/
ročná renta / úroková miera . 100
/D/
9.
Ponuka pôdy:
a/ je konštantná b/ v čase
rastie c/
sa mení v závislostí na cene pôdy
d/ raz klesá a raz rastie
/A/
10.
Ako sa nazýva cena, ktorú platí prenajímateľ pôdy jej vlastníkovi:
a/ renta b/
mzda c/ nájomné d/
úrok
11.
Za prenajatie pôdy jej vlastník dostáva:
a/ nájomné b/ rentu c/ poplatok d/
úrok
//B/
12.
Niektoré zdroje nie sú zaťažené rentou, lebo:
a/ vlastník poskytuje svoje zdroje bez
zaťaženia rentou
b/ vlastník zdroja si namiesto renty pýta
podiel zo zisku, ktorý zdroj prinesie
c/ neexistuje majiteľ zdroja, a ak áno,
tak nemá záujem maximalizovať zisk alebo niektoré zdroje vláda povoľuje
využívať zadarmo
d/ vlastník využíva zdroj na vlastné účely
/C/
13.
Krivka ponuky pôdy je:
a/ klesajúca b/ vertikálna c/
horizontálna d/ mierne rastúca
/B/
C
Vypočítajte
Majiteľ pôdy má rentu vo výške 2000Sk a tie ukladá do banky, kde
výška úroku je 5%. Aká je cena pôdy?
a/ Podľa Pettyho
/42 000Sk/
b/ Podľa súčasných výpočtov
/40 000Sk/
Kapitál
1.
Výrobný faktor kapitál nie sú:
a/ tie statky, ktoré pomáhajú pri tvorbe
ďalších statkov b/ stroje a zariadenia
c/ fyzický kapitál d/ také hmotné statky, ktoré
slúžia na bezprostrednú spotrebu
/D/
2.
Hlavné faktor, od ktorých závisí dopyt po kapitáli, sú:
a/ produktivita kapitálu a úroková miera b/ výnosnosť pôdy a daň
z nehnuteľností
c/ daň zo zisku a spôsob odpisovania
kapitálových statkov d/ spotreba domácností a štátu
/A/
3.
Podnik investuje do kúpy kapitálových statkov, ak čistá produktivita
kapitálu je:
a/ nižšia ako úroková miera b/
vyššia ako úroková miera
c/ je rovná nule d/
ani jedna odpoveď nie je správna
/B/
4.
Investície predstavujú:
a/ len nákup nehnuteľností b/
každú reálnu tvorbu kapitálu
c/ nákup spotrebných statkov d/
výlučne zhodnocovanie finančného kapitálu
/B/
5.
Investície:
a/ uskutočňujú len súkromné podniky b/ sú výdavky určené na zvýšenie
spotreby
c/ spôsobujú pokles rastu príjmov d/
sú výdavky na zvýšenie kapitálových statkov
/D/
6.
Rozoznávame dva základné druhy kapitálu:
a/ fyzický /reálny/ a abstraktný b/
fyzický /reálny/ a peňažný
c/ fyzický /reálny/ a investičný d/
investičný a obežný
/B/
7.
Peňažný kapitál:
a/ sa vo výrobnom procese opotrebúva b/ sa zhodnocuje vo forme
odpisov
c/ prináša úrok, ak ho vlastník požičia d/ prináša úrok za každých
okolností
/C/
8.
S rastom úrokovej miery je dopyt po kapitáli:
a/ vyšší b/
nižší c/ rovnaký d/
prudko rastúci
/D/
9.
Fyzický, resp. reálny kapitál je ten, ktorý sa vo výrobnom procese:
a/ celý spotrebúva b/ spotrebúva alebo len
opotrebúva
c/ nemení svoju hodnotu d/ nezhodnocuje
/B/
10.
Ponuku peňažného kapitálu predstavujú:
a/ výlučne centrálne banky štátov b/
len úspory podnikov
c/ úspory domácností a podnikov d/
obchodníci s cennými papiermi
/C/
11.
Úrok je cena za:
a/ výrobný faktor kapitál b/ prácu
c/ poskytnutie pôdy do prenájmu d/
dosiahnutie zisku
/D/
12.
Za využívanie úveru sa platí:
a/ zisk b/
úrok c/ renta d/ dividenda
/B/
B
Klasifikujte výroky: /P – N/
Dopyt po kapitály závisí od dopytu po statkoch, ktoré sa
prostredníctvom neho vyrábajú
/P/