História ekonomiky

A

1.        Korene ekonomického myslenia nachádzame v staroveku, pričom najvýznamnejšie z nich sú obsiahnuté v dielach filozofov antického Grécka, najmä autora:

a/ J. Childa                            b/ W. Pettyho                      c/ Aristotela                         d/ F. Quesnayho

/C/

2.        V staroveku pod pojmom ekonómia autori rozumeli hospodársku činnosť, pomocou ktorej človek uspokojuje svoje:

a/ túžby a sny                      b/ potreby                            c/ politické ciele                   d/ spoločenské ciele

/B/

3.        Ako možno všeobecne charakterizovať ekonomické myslenie staroveku z hľadiska súčasných ekonomických poznatkov:

a/ ako čiastkové výpovede o ekonomickej realite svojej doby

b/ ako ucelené definovanie ekonomických kategórií

c/ ako ucelene definovanú ekonomickú teóriu

d/ ako bezvýznamné výpovede z hľadiska vývoja ekonomického myslenia

/A/

4.        Pre vývoj scholastiky je charakteristická snaha aplikovať na hospodárske otázky predovšetkým učenie:

a/ náboženské                      b/ politické                           c/ spoločenské                    d/ kultúrne

/A/

5.        Najvýznamnejší prínos do vývoja scholastiky  predstavuje dielo talianskeho dominikánskeho mnícha:

a/ Senecu                              b/ F. Quesnaya                    c/ T akvinského                   d/ Cicera

/C/

6.        Prvá ucelená podoba ekonomického myslenia, ktorá sa rozvíjala od 16. stor. sa nazýva:

a/ scholastika                       b/ klasická ekonómia          c/ neoklasika                        d/ merkantilizmus

/D/

7.        Ekonomické myslenie nazývané merkantilizmus sa vyvíjalo v období od:

a/ 15. do 16. stor.                 b/ 14. do 17. stor.                 c/ 16. do 18. stor.                 d/ 17. do 19. stor.

/C/

8.        Autormi a tvorcami ekonomického učenia merkantilizmu boli:

a/ obchodníci                       b/ politici                              c/ vzdelaní mnísi                                 d/ robotníci

/A/

9.        Merkantilistická ekonomická teória vychádzala z presvedčenia, že bohatstvo národov tvoria:

a/ ľudia a práca    b/ peniaze a drahé kovy     c/ kapitál a pôda       d/ skromnosť a obmedzenie spotreby

/B/

10.     Podľa merkantilistov prostriedkom rastu bohatstva štátu je:

a/ rozvoj výroby                                                                 b/ lepšie hospodárenie na pôde      

c/ aktívne saldo zahraničného obchodu                        d/ podmaňovanie si nových území

/C/

11.     Medzi najvýznamnejších predstaviteľov merkantilizmu patrí:

a/ F. Quesay                         b/ W. Petty                           c/ A. Smith                           d/ T. Mun

/D/

12.     Fyziokratizmus na rozdiel od merkantilizmu, za hlavný zdroj bohatstva pokladá:

a/ priemyselnú výrobu                                      b/ zahraničný obchod       

c/ pôdu a poľnohospodársku výrobu            d/ poskytovanie služieb

/C/

13.     Za prvý pokus o makroekonomickú analýzu možno považovať tzv. „Ekonomickú tabuľku“, ktorej autorom bol:

a/ J Child                               b/ W. Petty                           c/ F. Quesnay                      d/ A. Smith

/C/

14.     Fyziokrati považovali za jediné produktívne odvetvie, schopné tvoriť zisk, odvetvie:

a/ služieb               b/ poľnohospodárske        c/ spotrebného priemyslu                 d/ ťažkého priemyslu

/B/

15.     Možno považovať scholastiku za univerzálne platnú vedeckú ekonomickú teóriu?:

a/ áno, v oblasti mikroekonómie                                      b/ áno, v oblasti makroekonómie    

c/ nie, chýbalo jej definovanie pojmov          

d/ nie,  chýbal jej teoretický základ a definovanie ekonomických pojmov a kategórií

/D/

16.     Zrod klasickej politickej ekonómie môžeme z historického hľadiska začleniť do obdobia:

a/ 2. polovice 18. stor.        b/ 1. polovice 18. stor.        c/ 2. polovice 17. stor.        d/ 1. polovice 19. stor.

/A/

17.     Zrod klasickej politickej ekonómie ako spoločenskej vedy je spojený s vydaním diela „ Bohatstvo národov „, ktorého autorom bol:

a/ W. Petty                           b/ F. Quesnay                      c/ J.M. Keynes                    d/ A. Smith

/D/

18.     A. Smith za zdroj bohatstva národov považoval:

a/ peniaze a drahé kovy                                     b/ materiálnu výrobu a ľudskú prácu

c/ rozvoj poľnohospodárskej výroby             d/ zahraničný obchod

/B/

19.     A. Smith vo svojej teórii presadzoval:

a/ uplatňovanie hospodárskeho liberalizmu 

b/ všeobecné uplatňovanie hospodárskeho intervencionizmu

c/ diferencované zásahy štátu voči ekonomickým subjektom

d/ zásahy štátu len v oblasti zahraničného obchodu

/A/

20.     Klasická politická ekonómia je založená na objektívnej teórii hodnoty, to znamená, že hodnotu tovarov tvorí:

a/ užitočnosť tovarov                        b/ dopyt po tovaroch                         c/ ponuka tovarov

d/ množstvo vynaloženej práce, potrebnej na zhotovenie tovaru

/D/

21.     Podľa A. Smitha koordináciu ekonomiky zabezpečuje a ekonomické rozhodovanie jednotlivcov ovplyvňuje:

a/ pôsobenie nástrojov hospodárskej politiky štátu                   b/ pôsobenie neviditeľnej ruky trhu

c/ úroveň medzinárodných ekonomických vzťahov                    d/ vytváranie integračných zoskupení

/B/

22.     Teóriu diferenciálnej renty a teóriu komparatívnych výhod v medzinárodnom obchode vypracoval:

a/ J.M. Keynes                    b/ M. Friedman                    c/ K. Marx                             d/ D. Ricardo

/D/

23.     Kritiku kapitalizmu obsahuje dielo „ Kapitál „, ktorého autorom je:

a/ J.B. Say                             b/ T.R. Malthus                   c/ K. Marx                             d/ J.M. Keynes

/C/

24.     Podľa K. Marxa nadhodnota je výsledkom:

a/ klesajúcej miery zisku                                    b/ rastu nezamestnanosti  

c/ vykorisťovania robotníkov                          d/ cyklického vývoja ekonomiky

/C/

25.     Neoklasická ekonomická teória vznikla v období:

a/ 70. rokov 18. stor.           b/ 70. rokov 17. stor.           c/ 70. rokov 19. stor            d/ 70. rokov 16. stor.

/C/

26.     Neoklasická ekonómia sa rozvíjala súčasne v troch školách:

a/ rakúskej, lausannskej, cambridgeskej                         b/ lausannskej, cambridgeskej, freiburskej

c/ cambridgeskej, freiburskej, oxfordskej                       d/ rakúskej, lausannskej, chicagskej

/A/

27.     Na rozdiel od klasickej politickej ekonómie neoklasická ekonómia vo svojej teórii aplikovala:

a/ pracovnú teóriu hodnoty                             b/ teóriu zásahov štátu do ekonomiky

c/ teóriu hraničnej užitočnosti                          d/ kvantitatívnu teóriu peňazí

/C/

28.     Neoklasická teória vysvetľuje všetky ekonomické kategórie a zákony na základe:

a/ zdôvodňovania zásahov štátu do ekonomiky          b/ zdôvodňovania úlohy peňazí v ekonomike

c/ racionálneho správania ekonomických subjektov  

d/ neracionálneho správania ekonomických subjektov

/C/

29.     Východiskom neoklasickej ekonomickej teórie je aplikácia teórie hraničnej užitočnosti, podľa ktorej hodnotu tovaru určuje:

a/ veľkosť výrobných nákladov                                                     b/ vzácnosť výrobných činiteľov

c/ množstvo vyrobených tovarov a poskytnutých služieb

d/ subjektívny pocit uspokojenia z poslednej jednotky danej zásoby tovaru

/D/

30.     V  neoklasickej teórii cena trhovej rovnováhy vzniká vtedy, keď:

a/ ponuka je vyššia ako dopyt                         b/ ponuka je nižšia ako dopyt

c/ ponuka sa rovná dopytu                                              d/ nie sú podmienky pre vznik ceny trhovej rovnováhy

/C/

31.     Vznik novej makroekonomickej teórie, ktorá sa všeobecne označuje ako keynesovská ekonomická teória, je spojený s obdobím:

a/ 2. polovice 19.stor.         b/ 1. polovice 19. stor.        c/ 1. polovice 20. stor.        d/ 2. polovice 20. stor

/C/

32.     Bezprostredným podnetom pre vznik makroekonomického učenia J.M. Keynesa boli dôsledky:

a/ veľkej svetovej hospodárskej krízy v 30. rokoch 20. storočia

b/ I. svetovej vojny

c/ rozdelenie sveta na dva ekonomické systémy / socializmus a kapitalizmus /

d/ vysokého ekonomického rastu v hospodársky vyspelých krajinách

/A/

33.     Autorom diela „ Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí „, je:

a/ A. Marschall                    b/ A. Smith                           c/ M. Friedman                    d/ J.M. Keynes

/D/

34.     Podľa ekonomickej teórie J.M. Keynesa úloha regulovania ekonomiky za účelom dosahovania jej stability pripadá:

a/ štátu                  b/ trhu                   c/ podniku                            d/ domácnosti

/A/

35.     Intervencionistický charakter ekonómie – v prospech zásahov štátu - J.M. Keynesa vyplýva z presvedčenia, že:

a/ trh je vždy schopný samočinne sa dostať do rovnovážneho stavu

b/ trh nie je vždy schopný samočinne sa dostávať do rovnovážneho stavu

c/ štát dokáže efektívnejšie alokovať obmedzené zdroje ako trh

d/ efektívna alokácia obmedzených zdrojov závisí od racionálneho správania domácností

/B/

36.     V keynesovskej ekonomickej teórii zohrávajú významnú úlohu nástroje:

a/ monetárnej politiky                        b/ zahranično-obchodnej politiky

c/ sociálnej politiky                            d/ fiškálnej / rozpočtovej / politiky

/D/

37.     O spojenie neoklasickej ekonómie s ekonomickou teóriou J.M. Keynesa sa usilovala teória nazývaná:

a/ neoklasická syntéza       b/ neoinštitucionalizmus    c/ neoliberalizmus               d/ neokonzervativizmus

/A/

38.     Neokonzervatívne ekonomické teórie zásahy štátu do ekonomiky:

a/ úplne odmietajú a v žiadnom prípade nepripúšťajú                 b/ požadujú v obmedzenom rozsahu

c/ podporujú len v minimálnom rozsahu                                        d/ ponechávajú na rozhodnutí vlády

/C/

39.     Neokonzervatívne ekonomické teórie sa začali presadzovať v 20. stor. na prelome rokov:

a/ 40. a 50-tych                    b/ 50. a 60-tych                    c/ 60. a 70-tych                    d/ 70. a 80-tych

/D/

 

40.     Neokonzervatívna ekonomická teória reagovala najmä na nepriaznivý ekonomický vývoj v oblasti:

a/ nezamestnanosti                                            b/ inflácie             

c/ pasívnej platobnej bilancie                           d/ vyčerpanosti obmedzených zdrojov

/B/

41.     Medzi najvýznamnejšie koncepcie neokonzervatívnych ekonomických teórií patria teórie:

a/ monetarizmus a keynesovstvo                    b/ teória racionálnych očakávaní a inštitucionalizmus

c/ monetarizmus, teória racionálnych očakávaní a ekonómia ponuky

d/ neoklasická syntéza, monetarizmus a ekonómia ponuky

/C/

42.     Neokonzervatívne ekonomické teórie považujú za hlavnú príčinu hospodárskych problémov a nestability ekonomiky:

a/ štátne zásahy do ekonomiky                        b/ nedokonalosť trhu        

c/ existenciu trhových externalít                      d/ nedostatočné zásahy štátu do ekonomiky

/A/

43.     Neokonzervatívna teória doporučenia, ktoré sú obsahom keynesovskej ekonomickej teórie:

a/ úplne odmieta                                 b/ odmieta len v oblasti vysvetľovania príčin nezamestnanosti

c/úplne pripúšťa                                 d/ pripúšťa v oblasti pôsobenia peňazí v ekonomike

/A/

44.     Podstatou teórie racionálnych očakávaní je chápanie správania človeka v ekonomických procesoch ako človeka:

a/ pasívneho                        b/ kompromisného                              c/ racionálneho                    d/ tolerantného

/C/

45.     Ekonómia ponuky, ako súčasť neokonzervatívnych teórií, navrhuje:

a/ zvyšovať rozsah zásahov štátu do hospodárskych procesov             

b/ znižovať daňové zaťaženie hospodárskych subjektov

c/ zvyšovať transferové platby v ekonomike                                               d/ zvyšovať príjmy do štátneho rozpočtu

/B/

46.     Za zdroje klasickej ekonómie považujeme:

a/ merkantilizmus a fyziokratizmus                                  b/ marxizmus a colbertizmus

c/ fyziokratizmus a monetarizmus                                    d/ monetarizmus a keynesiánstvo

/D/

47.     Predstavitelia klasickej ekonómie sú:

a/ Smith, Ricardo, Keynes                                                b/ Petty, Smith, Ricardo                    

c/ Marx, Keynes, Friedman                                               d/ Smith, Ricardo, Marx

/B/

48.     Podľa K. Marxa nové hodnoty v spoločnosti vytvára:

a/ kapitál               b/ pôda a prírodné zdroje                  c/ ľudská práca                    d/ nadhodnota

/C/

49.     Nástroje fiškálnej / rozpočtovej / politiky najviac doporučuje ekonómia:

a/ keynesovská                   b/ monetaristická                 c/ neoliberálna                     d/ neokonzervatívna

/A/

50.     Nástroje monetárnej politiky najviac doporučuje ekonómia:

a/ keynesovská                   b/ monetaristická                 c/ neoliberálna                     d/ neokonzervatívna

/A/

51. Medzi základné teórie ekonomického rastu patria:

a/ neokeynesovské a neoklasické                                   b/ monetaristické a neoklasické

c/ substitučné a dôchodkové                                          d/ klasické a keynesovské

/A/

51.     Zaklôadateľom a hlavným predstaviteľom učenia fyziokratizmu je:

a/ F. Qoesnay                      b/ J.S. Mill             c/ W. Petty                           d/ T.R. Malthus

/A/

52.     Neokeynesovci chcú účinne pôsobiť na ekonomiku kombináciou nasledovných nástrojov:

a/ rozpočtovej a menovej politiky                                   b/ zahraničnoobchodnej a menovej politiky

c/ monetárnej a fiškálnej politiky                                     d/ úverovej a peňažnej politiky

/C/

53.     Hlavným predstaviteľom fyziokratizmu je:

a/ A. Smith            b/ D. Ricardo                        c/ K. Marx                             d/ žiadna odpoveď nevyhovuje

/D/

54.     Adam Smith je zakladateľom:

a/ fyziokratizmu                   b/ monetarizmu                    c/ klasickej školy                 d/ kapitalizmu

/C/

55.     Keynesovský prúd ekonomickej teórie:

a/ podporuje štátne zásahy do trhovej ekonomiky

b/ podporuje automatické fungovanie trhu bez štátnych zásahov

c/ podporuje trhovú ekonomiku a štát má regulovať len výšku miezd

d/ nepodporuje súkromné vlastníctvo

/A/

56.     Fyziokrati za základný zdroj bohatstva považovali:

a/ drahé kovy       b/ zahraničný obchod        c/ žiadna odpoveď nevyhovuje       d/ úžernícku činnosť

/C/

57.     W Petty je predstaviteľom:

a/ fyziokratizmu          b/ klasickej ekonómie    c/ monetarizmu                    d/ neoklasickej ekonómie

/B/

58.     Monetarizmus reprezentuje predovšetkým:

a/ M. Friedman                    b/ J.M. Keynes                    c/ W. Petty                           d/ J.B. Say

/A/

59.     Teóriu komparatívnych výhod vypracoval:

a/ A. Smith            b/ T.R. Malthus                   c/ D. Ricardo                        d/ M. Friedman

/C/

60.     Významným predstaviteľom neoklasickej syntézy je:

a/ W.S. Jevons                    b/ J.M. Keynes                    c/ M. Friedman                    d/ žiadna odpoveď

/D/

61.     Keynesovská hospodárska politika sa zameriava na:

a/ reguláciu agregátneho dopytu so zámerom stabilizovať hospodársky vývoj a dosiahnuť plnú zamestnanosť

b/ dosiahnutie plnej zamestnanosti, cenovej stability prostredníctvom regulácie ponuky peňazí

c/ odstránenie štátnych zásahov do ekonomiky, vytvorenie optimálneho trhového mechanizmu, mierne korigovanie množstva peňazí v obehu a zabezpečenie ekonomického rastu tým, že sa zvýši investičná činnosť

d/ Vytvorenie optimálneho trhového mechanizmu, mierne korigovanie množstva peňazí v obehu a zabezpečenie ekonomického rastu tým, že sa zvýši investičná činnosť

/A/

62.     Teóriu obchodu rozvinul:

a/ D. Ricardo, svojou teóriou komparatívnych výhod

b/ J.B. Clark, svojou teóriou hraničnej produktivity

c/ J.M. Keynes, svojou teóriou peňazí

d/ J.M. Keynes, svojou teóriou preferencie likvidity

/A/

63.     J.M. Keynes vytvoril v 23. rokoch teóriu, ktorá je zmáma:

a/ presadzovaním voľného mechanizmu trhovej ekonomiky bez štátnych zásahov

b/ presadzovanie monetárnej politiky a tým zabezpečenie rovnováhy na peňažnom trhu

c/ zdôvodnením potreby štátnych zásahov do ekonomiky a ovplyvňovaním investičnej činnosti

d/ presadzovaním sociálnej revolúcie, čím by sa mala odstrániť potreba vykorisťovania robotníkov kapitalistami

/C/

64.     Autorom kvantitatívnej teórie peňazí je:

a/ J.M. Keynes                    b/ A. Smith                           c/ W. Petty                           d/ žiadna odpoveď

/D/

65.     W. Petty je predstaviteľom:

a/ fyziokratizmu                   b/ merkantilizmu                  c/ monetarizmu            d/ žiadna odpoveď

/D/

66.     Keynesovský prúd ekonomickej teórie:

a/ podporuje štátne zásahy do trhovej ekonomiky

b/ podporuje samostatne fungujúci systém trhového mechanizmu

c/ podporuje trhovú ekonomiku a štát má len v krízach určovať ceny tovarov

d/ nepodporuje súkromné vlastníctvo

/A/

67.     Podľa keynesovcov najdôležitejšie v monetárnej politike je:

a/ regulácia množstva peňazí v obehu                                           b/ regulácia úrokových sadzieb

c/ sledovanie rýchlosti obratu peňazí                                            d/ regulácia investičnej činnosti

/B/

68.     Teóriu obchodu rozvinul na začiatku 19. storočia predstaviteľ:

a/ neoklasickej ekonómie     b/ klasickej ekonómie       c/ monetarizmu       d/ neoklasickej syntézy

/B/

69.     Keynesovská teória bola najúspešnejšia v období:

a/ 50. a 60. rokoch 20. storočia                                         b/ 60. a 70. rokoch 20. storočia

c/ koncom 19. storočia                                                      d/ začiatkom 20. storočia

/A/

70.     Monetarizmus, ktorý odmieta štátne zásahy a chápe ich ako zásah do osobnej slobody, bol reprezentovaný hlavne:

a/ Friedmanom                     b/ Galbraithom                     c/ Keynesom                        d/ Lucasom

/A/

71.     Ekonomické myslenie začalo už v staroveku a bolo reprezentované:

a/ T. Akvinským                                                                 b/ Xenofónom, Platónom, Aristotelom          

c/ W. Pettym, A. Smithom                                 d/ F. Quesnayom

/B/

72.     A. Smith je tvorcom a stúpencom koncepcie:

a/ protekcionizmu a ochranárskej politiky                      b/ štátneho intervencionizmu          

c/ hospodárskeho liberalizmu                          

d/ ktorá zdôvodňuje nevyhnutnosť regulovať množstvo peňazí v obehu

/C/

73.     Hlavnými predstaviteľmi klasickej ekonómie sú:

a/ Quesnay, Malthus                                                                        b/ Keynes, Friedman         

c/ Petty, Smith, Ricardo, Say, Malthus                                           d/ Say. Malthus

/C/

74.     Kvantitatívna teória peňazí vyjadruje:

a/ vzťah medzi rovnomerným rastom množstva peňazí v obehu a rýchlosťou ich obehu

b/ pomer medzi cenami tovarov a výrobnými nákladmi

c/ závislosť medzi množstvom peňazí v obehu a cenami

d/ závislosť cien od rastu reálneho produktu

/C/

75.     Merkantilizmus ako smer ekonomickej teórie a hospodárskej politiky vznikol a vyvíjal sa:

a/ od 10. stor. do polovice 15. stor.                                 b/ od konca 18. stor. do začiatku 20. stor.

c/ od 17 stor. do polovice 18. stor.                                  d/ od začiatku 20. stor po súčasnosť

/C/

76.     Podstatou Smithovej koncepcie „ neviditeľnej ruky „ je myšlienka, že:

a/ všetky ekonomické javy vyplývajú z prirodzenej povahy človeka a vznikajú samočinne tým, že ľudia sledujú svoj osobný záujem

b/ štát má plánovať, riadiť a organizovať všetky hospodárske a spoločenské procesy

c/ trh a trhový mechanizmus zabezpečuje rovnováhu na mikroekonomickej a makroekonomickej úrovni

d/ všetky trhové subjekty na majú cieľavedome usilovať dosiahnuť zisk a dospieť k rovnováhe na trhu

/A/

77.     Podľa ekonomickej teórie monetarizmu:

a/ štátne zásahy treba uskutočňovať cieľavedome v záujme dosiahnutia  ekonomickej rovnováhy

b/ štátne zásahy majú smerovať len do verejného sektora tlakom na efektívny dopyt

c/ štátne zásahy treba zamerať za zníženie nezamestnanosti

d/ štátne zásahy do ekonomiky sú hlavnou príčinou hospodárskych problémov

/D/

78.     Teória komparatívnych výhod spočíva v tom, že:

a/ lepšie geografické podmienky niektorých ekonomík zvýhodňujú tieto ekonomiky pri výrobnej

činnosti a vytvárajú priaznivejšie postavenie vo svetovom obchode

b/ sa uplatňuje protekcionistická zahraničnoobchodná politika

c/ sa analyzujú výrobné podmienky jednotlivých krajín

d/ sa vzájomne porovnáva výška nákladov na výrobu tovarov v jednej krajine s nákladmi na výrobu v inej krajine a skúmajú výhody a nevýhody vzájomného obchodu medzi týmito krajinami

/D/

79.     Autorom populačnej teórie je:

a/ J. Keynes                         b/ J.S. Mill                            c/ T.R. Malthus                   d/ J.B. Say

/C/

80.     Podľa kvantitatívnej teórie peňazí:

a/ rast cien tovarov vedie k zníženiu výroby

b/ zvýšenie množstva peňazí v obehu vyvolá zvýšenie cien

c/ zníženie množstva peňazí v obehu vyvolá zníženie cien

d/ zvýšenie množstva peňazí v obehu vyvolá zníženie cien

/B/

81.     Autorom koncepcie hospodárskeho liberalizmu je:

a/ D. Ricardo                        b/ J.M. Keynes                    c/ A. Smith                           d/ M. Friedman

/C/

82.     Zakladateľom a hlavným predstaviteľom fyziokratizmu je:

a/ F. Quesnay                      b/ J.S. Mill                            c/ W. Petty                           d/ T.R. Malthus

/A/

83.     Pre merkantilistické názory je typické, že:

a/ vyzdvihujú poľnohospodársku výrobu a celú výrobnú sféru

b/ stotožňujú bohatstvo krajiny  s peniazmi a drahými kovmi

c/ stotožňujú bohatstvo krajiny s výrobou spotrebných statkov

d/ podporujú dovoz tovarov a odmietajú vývoz tovarov

/B/

84.     Neokeynesovstvo chce účinne pôsobiť na ekonomiku kombináciou nástrojov:

a/ peňažnej a úverovej politiky                        b/ zahraničnoobchodnej a menovej politiky

c/ fiškálnej a monetárnej politiky                     d/ rozpočtovej a menovej politiky

/C/

85.     Hlavným cieľom Keynesovej ekonomickej teórie je:

a/ zdôvodniť nevyhnutnosť štátnych zásahov do trhovej ekonomiky

b/ vysvetliť mechanizmus fungovania trhovej ekonomiky

c/ vysvetliť obsah základných makroekonomických veličín / HNP, HDP a pod. /

d/ analýza ekonomickej rovnováhy pri účinnej monetárnej politike

/A/

86.     Keynesovská hospodárska politika sa zameriava na súvislosti:

a/ monetárna politika – množstvo peňazí v obehu – inflácia

b/ fiľkálna politika – množstvo peňazí v obehu – zamestnanosť

c/ roapočtová politika – celkové výdavky – zamestnanosť

d/ monetárna politika – množstvo peňazí v obehu – zamestnanosť

/C/

87.     Merkantilizmus považoval za hlavný zdroj bohatstva:

a/ poľnohospodársku výrobu                          b/ úžeru a úžernícku činnosť

c/ obchod, hlavne zahraničný                          d/ tovarovú výrobu a výmenu

/C/

88.     Teóriu komparatívnych výhod rozpracoval:

a/ A. Smith v príci „ Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov  „ / Bohatstvo národov /

b/ J.M. Keynes v práci „ Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí „

c/ D. Ricardo v diele „ Základy politickej ekonómie a zdaňovania „

d/ P.A. Samuelson v práci  „ Ekonómia „

/C/

89.     Teóriu obchodu rozvinul na začiatku 19. stor. predstaviteľ:

a/ neoklasickej ekonómie                   b/ monetarizmu

c/ neoklasickej syntézy                      d/ klasickej ekonómie

/D/

90.     Výpočet predajnej ceny pôdy ako 21 -  násobku renty zaviedol:

a/ A. Smith                           b/ W. Petty                           c/ J.B. Say                             d/ J.M. Keynes

/B/

91.     Teória racionálnych očakávaní vychádza z toho, že:

a/ spotrebitelia sa správajú racionálne, tj. kupujú všetko čo sa im ponúka

b/ firmy sa správajú racionálne, tj. Predávajú za čo najnižšie ceny

c/ štát zvyšuje dane, aby prinútil spotrebiteľov a podniky premýšľať a správať sa na trhu racionálne

d/ spotrebitelia a podniky sa správajú racionálne, tj. robia všetko najlepšie ako vedia

/D/

92.     Základom neoklasickej ekonómie je:

a/ teória peňazí                                                                   b/ ekonómia ponuky

c/ teória hraničnej užitočnosti                                          d/ teória racionálnych očakávaní

/C/

93.     Základom a teoretickým východiskom neoklasickej ekonómie je:

a/ teória pracovnej hodnoty                             b/ zákon ponuky a dopytu

c/ teória hraničnej užitočnosti                          d/ teória troch výrobných činiteľov

/C/

94.     Neokonzrvetívny typ hospodárskej politiky preferuje väzbu:

a/ peňažná politika – peňažná masa – cenová hladina – zamestnanosť

b/ rozpočtová politika – celkové výdavky – zamestnanosť

c/ peňažná politika – úroková sadzba – cenová hladina

d/ peňažná politika – peňažná masa – plná zamestnanosť a ekonomický rast

/ A/

95.     Keynesovská hospodárska politika za hlavný cieľ považuje:

a/ minimalizáciu inflácie                                     b/ vyrovnanú obchodnú a platobnú bilanciu

c/ stabilizáciu cenovej hladiny                         d/ žiadna odpoveď nie je správna

/D/

96.     A. Smith bol tvorcom a stúpencom koncepcie:

a/ štátneho intervencionizmu                           b/ hospodárskeho liberalizmu

c/ ochranárskej politiky štátu                           d/ populačnej teórie

/B/

97.     Fyziokratizmus považuje za zdroj bohatstva:

a/ obchod a to najmä zahraničný                     b/ ťažbu drahých kovov

c/ poľnohospodársku výrobu                          d/ manufaktúrnu výrobu

/C/

 

B

Text

1.

V 30. rokoch 20. stor. nastal obrat v ekonomickej teórii. Anglický ekonóm J.M Keynes zdôvodnil potrebu štátnych zásahov do trhovej ekonomiky. Podľa jeho názoru hlavným dôvodom nestability trhovej ekonomiky sú investície, presnejšie nedostatočný dopyt po investíciách. Úlohou štátu je preto zabezpečiť rast efektívneho dopytu.

 

V 30. rokoch 20. stor. nastal obrat v ekonomickej teórii. Anglický ekonóm .............................. zdôvodnil potrebu ........................................ zásahov do trhovej ekonomiky. Podľa jeho názoru hlavným dôvodom nestability trhovej ekonomiky sú ..................................................., presnejšie nedostatočný ......................................... po investíciách. Úlohou ...................................... je preto  zabezpečiť rast efektívneho dopytu.

2.

Ekonomické myslenie merkantilistov sa vyvíjalo v 17. a 18. stor. Merkantilisti za hlavný zdroj bohatstva považovali zahraničný obchod, ktorý zabezpečoval prílev drahých kovov do krajiny. Aby zabránili vývozu drahých kovov,  za peniaze získané z predaja tovaru museli obchodníci nakúpiť tovar vyrobený v danej krajine. Týmto spôsobom merkantilisti chceli dosiahnuť aktívnu peňažnú bilanciu.

 

Ekonomické myslenie merkantilistov sa vyvíjalo v ..................... a ............................ stor. Merkantilisti za hlavný zdroj bohatstva považovali .................................................., ktorý zabezpečoval prílev ................................................... do krajiny. Aby zabránili ...................................... drahých kovov,  za peniaze získané z predaja tovaru museli obchodníci nakúpiť ........................................... vyrobený v danej krajine. Týmto spôsobom merkantilisti chceli dosiahnuť ............................. peňažnú ...................

 

3.

Adam Smith je jedným z najdôležitejších predstaviteľov klasickej školy. Je autorom významného ekonomického diela, ktoré vyšlo roku 1776 a volá sa  „ Bohatstvo národov“. Jeho najvýznamnejším prínosom je myšlienka hospodárskej slobody. Ako základ pre fungovanie trhovej ekonomiky museli byť zabezpečené: sloboda človeka, sloboda vlastníctva a sloboda podnikania.

 

Adam Smith je jedným z najdôležitejších predstaviteľov ............................................ školy. Je autorom významného ekonomického diela, ktoré vyšlo roku 1776 a volá sa  „ .....................................................“. Jeho najvýznamnejším prínosom je myšlienka hospodárskej .......................................... Ako základ pre fungovanie ...........................ekonomiky museli byť zabezpečené: sloboda človeka, sloboda ........................................ a sloboda podnikania.

 

4. Keynesova teória bola úspešná v 50. a 60. rokoch, ale v priebehu 70. rokov sa stali  štátne zásahy do ekonomiky málo účinné a do popredie sa ostávajú teórie, ktoré vyzdvihujú význam slobodného trhu bez štátnych zásahov. K týmto teóriám patria: monetarizmus,  teória racionálnych očakávaní a teória ekonómie ponuky.

 

Keynesova teória bola úspešná v ....................... a ...................... rokoch, ale v priebehu 70. rokov sa stali  ........................................... zásahy do ekonomiky málo účinné a do popredie sa ostávajú teórie, ktoré vyzdvihujú význam slobodného .......................... bez štátnych zásahov. K týmto teóriám patria: ..........................,  ........................................................... a teória ekonómie ponuky.

 

5. V druhej tretine 18. stor. vzniklo učenie – fyziokratizmus, ktoré za základný zdroj bohatstva krajiny považuje poľnohospodárstvo. Hlavným predstaviteľom bol F. Quesnay. Vznik ekonómia ako vedy súvisí však zo vznikom klasickej školy, ktorej hlavnými predstaviteľmi boli: Petty. Smith, Ricardo, Say, Malthus, Mill

 

V druhej tretine 18. stor. vzniklo učenie – ......................................., ktoré za základný zdroj bohatstva krajiny považuje ............................................................... Hlavným predstaviteľom bol F. Quesnay. Vznik ekonómia ako vedy súvisí však zo vznikom ..................................... školy, ktorej hlavnými predstaviteľmi boli: ..............................., Smith, .........................., Say, ................................, Mill

 

 

C

Klasifikujte výroky: /P/ - /N/

Podľa Keynesa hlavnou príčinou nestability trhovej ekonomiky je spotreba

                /N/

                V roku 1817 D. Ricardo zaviedol teóriu komparatívnych výhod

                /P/

Prúd v ekonomickej teórii, ktorý predpokladá, že neviditeľná ruka trhu môže byť ochromená, a preto sú potrebné štátne zásahy do ekonomiky, sa nazýva keynesovský prúd

/P/

Adam Smith je autorom diela „ Bohatstvo národov „ , ktorého prínosom je myšlienka hospodárskeho liberalizmu

/P/

Teória racionálnych očakávaní predpokladá, že spotrebitelia a podnikatelia sa správajú racionálne v tom zmysle, že robia všetko ako najlepšie vedia

/P/

Keynesovská hospodárska politika preferuje väzbu: rozpočtová politika – celkové výdavky – zamestnanosť

/P/

Teóriu komparatívnych výhod rozpracoval A. Smith  v roku 1817

/N/

Monetarizmus, reprezentovaný hlavne M. Friedmanom, odmieta štátne zásahy do ekonomiky ba chápe ich ako zásah do osobnej slobody

/P/

Hlavným propagátorom neoklasickej syntézy v 50. a 60. rokoch bol A. Marshall a J. M. Keynes

/N/

Najvýznamnejším predstaviteľom a zakladateľom klasickej školy bol T.R. Malthus

/N/

Neoklasická ekonómia vznikla okolo roku 1890 a jej teoretickým východiskom je teória pracovnej hodnoty

/N/

Predstaviteľom teórie ekonómie ponuky je A. Laffer, ktorý navrhuje zvýšenie daní

/N/

D. Ricardo  v roku 1817 poukázal na to, že medzinárodná špecializácia je prospešná pre každú krajinu a tento princíp nazval absolútnymi výhodami

/N/

T.R. Malthus bol zakladateľom klasickej ekonómie

/N/

Teóriu komparatívnych výhod rozpracoval A. Smith

/N/

Hlavným predstaviteľomfyziokratizmu bol F. Quesnay, ktorý považoval za hlavný zdroj bohatstva krajiny zahraničný obchod

/N/

Prúd v ekonomickej teórii, ktorý uprednostňuje jednoznačne neviditeľnú ruku trhu a trhového mechanizmu sa nazýva klasická, resp. neoklasická ekonómia

/P/

Základom a východiskom monetaristickej teórie peňazí je kvalitatívna teóriapeňazí a teória preferencie likvidity

/N/

 

 

VET

A

1.        Prebytková ekonomika je taká ekonomika, ktorá:

a/ vytvorí menej výrobkov a služieb, ako obyvateľstvo dokáže spotrebovať

b/ vytvorí viac výrobkov a služieb, ako obyvateľstvo dokáže spotrebovať

c/ nedokáže zamestnať tých, ktorí majú záujem o prácu

d/ na trhu práce tejto ekonomiky krátkodobo existuje prebytok pracovných síl

/B/

2.        Ekonomiku, ktorá je založená výlučne na systéme slobodného podnikania a voľnej súťaže, nazývame:

a/ príkazová          b/ zmiešaná           c/ trhová                               d/ založená na inštinktoch, zvykoch, tradíciách

/C/

3.        Ekonomika, v ktorej odpovede na tri základné ekonomické otázky dáva štát a jeho mocenské orgány, nazývame:

a/ trhová                               b/ príkazová                         c/ zmiešaná                           d/ zvyková

/B/

4.        Typ hospodárstva, ktoré sa v súčasnosti najčastejšie reálne vyskytuje, nazývame:

a/ trhová ekonomika           b/ zmiešaná ekonomika      c/ príkazová ekonomika                     d/ zvyková

/B/

5.        Nedostatková je taká ekonomika, ktorá:

a/ vytvorí menej výrobkov a služieb, ako obyvateľstvo dokáže spotrebovať

b/ nedokáže zamestnať všetkých tých, ktorí majú záujem o prácu

c/ vytvorí viac výrobkov a služieb, ako obyvateľstvo dokáže spotrebovať

d/ vytvorí viac pracovných príležitostí, ako obyvateľstvo dokáže využiť

/A/

6.        Aké základné typy ekonomík poznáme:

a/ príkazová, trhová, administratívno-byrokratická      b/ zvyková, príkazová, trhová, zmiešaná

c/ voľné trhové hospodárstvo, zmiešaná,  administratívno-byrokratická, socialistická

d/ zvyková, administratívno-byrokratická, zmiešaná

/B/

7.        Základom zmiešanej ekonomiky je:

a/ trh a konkurencia                                           b/ trh a štátna regulácia

c/ štátna koordinácia a regulácia                     d/ štátna regulácia a deregulácia

/B/

8.        Ekonomika je:

a/ hospodárska činnosť štátu          b/ veda o peniazoch, kapitáli a bohatstve     

c/ praktická hospodárska činnosť

d/ spoločenská veda, ktorá skúma hospodárske aspekty života spoločnosti

/C/

9.        Triádu základných ekonomických otázok, ktoré musí riešiť každá spoločnosť, tvoria otázky:

a/ čím vyrábať, čo vyrábať a odkiaľ získať prostriedky na výrobu

b/ čo vyrábať, v akom množstve vyrábať a kedy vyrábať

c/ čo vyrábať, ako vyrábať a pre koho vyrábať

d/ čo vyrábať, prečo vyrábať, kedy a v akom množstve vyrábať

/C/

10.     Ekonómia je:

a/ hospodárska činnosť štátu

b/ spoločenská veda skúmajúca činnosť ekonomických subjektov

c/ súhrn ekonomických zákonov o národnom hospodárstve

d/ cieľavedomá a praktická činnosť výkonných orgánov štátu

/B/

11.     Ekonómia je spoločenská veda, ktorá skúma motívy a spôsoby rozhodovania jednotlivcov i spoločnosti ako celku o:

a/ výrobe a rozdeľovaní vzácnych statkov    b/ výrobe, výmene a spotrebe všetkých vyrobených statkov

c/ alternatívnom využití vzácnych výrobných zdrojov, a spôsoboch rozdeľovania vyrobených statkov na súčasnú a budúcu spotrebu medzi jednotlivcov a spoločnosť i výmenných procesoch, ku ktorým pritom dochádza

d/ problematike tvorby cien tovarov, služieb a výrobných faktorov v podmienkach dokonalej a nedokonalej konkurencie

/C/

12.     Makroekonómia:

a/ je zasahovanie štátu do ekonomiky            b/ skúma činnosť jednoduchých hospodárskych subjektov

c/ skúma fungovanie ekonomiky ako celku   d/ je súhrn ekon. zákonov o činnosti podnikov a domácností

/C/

13.     Ekonómia:

a/ zahŕňa odvetvovú štruktúru NH              b/ skúma, čo určuje celkovú mieru inflácie a nezamestnanosti

c/ analyzuje správanie sa odvetví, podnikov a domácností

d/ je spol. veda, ktorá skúma hospodárske aspekty života spol., motívy a spôsoby rozhodovania jednotlivcov a spol. ako celku o alternatívnom využití vzácnych výrobných zdrojov

/D/

14.     Pozitívna ekonómia:

a/ popisuje ekonomickú realitu takú, aká v skutočnosti je

b/ považuje skúmanie ekonomickej reality len za východisko a zaoberá sa formuláciou zovšeobecňujúcich záverov

c/ skúma len pozitívne stránky ekonomického života

d/ formuluje pozitívne závery skutočnej ekonomickej reality

/A/

15.     Normatívna ekonómia:

a/ popisuje ekonomickú realitu takú, aká v skutočnosti je         

b/ zaoberá sa hodnotovými a etickými súdmi  

c/ zaoberá sa negatívnymi stránkami hospodárskeho života

d/ zaoberá sa cieľavedomou praktickou hospodárskou činnosťou

/B/

16.     Ekonomické kategórie sú:

a/ subjektívnym vyjadrením objektívnej ekonomickej reality

b/ závery vyplývajúce z pôsobnosti ekonomických zákonov

c/ vedecké pojmy, vyjadrujúce najdôležitejšie, najpodstatnejšie stránky ekonomických javov

d/ hodnotiace a morálne úsudky popisujúce skúmané ekonomické procesy

/C/

17.     Ekonomické zákony vyjadrujú:

a/  podstatné,  trvalé,  príčinne podmienené súvislosti a vzťahy medzi javmi a procesmi ekonomického

života spol.

b/ absolútne zákony, ktoré sa presadzujú bez výnimky za každých okolností na rôznych stupňoch

rozvoja spol.

c/ procesy, ktoré vychádzajú z predpokladu, že na nemeniace sa podmienky ľudia reagujú v podstate

rovnako

d/ ani jedno z uvedených tvrdení neplatí

/A/

18.     Medzi najdôležitejšie ekonomické zákony patria:

a/ z. klesajúcich výnosov, z. vzácnosti a alternatívnych nákladov, z. rastúcich výnosov z rozsahu výroby

b/ z. rastúcich výnosov z rozsahu výroby,  hranica produkčných možností

c/ z: vzácnosti, z. obmedzenosti výrobných zdrojov

d/ z. klesajúcich výnosov, z. obmedzenosti výrobných zdrojov, hranica produkčných možností

/A/

19.     Hranica produkčných možností vyjadruje / znázorňuje /:

a/ maximálny objem produkcie, ktorý je spoločnosť schopná vyrobiť pri plnom využití všetkých výrobných faktorov

b/ že za istých okolností je možné vyrobiť viac výrobkov

c/ že spoločnosť má nedostatok výrobných faktorov

d/ že za istých okolností je možné vyrábať aj za hranicou výrobných možností

/A/

20.     Efektívna je taká ekonomika, ktorá:

a/ má podstatne vyššie výstupy ako vstupy                               

b/ sa nachádza na hranici produkčných / výrobných /  možností

c/ vie zabezpečiť v plnej miere dopyt spotrebiteľov            

d/ neplytvá neobmedzene výrobnými zdrojmi

/B/

21.     Ekonomiku, ktorá je málo prepojená s inými ekonomikami nazývame:

a/ efektívna           b/ ohraničená                       c/ nedostatková                  d/ uzatvorená

/D/

22.     Podielom exportu alebo importu na hrubom domácom produkte meriame:

a/ čistý export                                                     b/ kladnú., prípadne zápornú platobnú bilanciu

c/ stupeň otvorenosti ekonomiky                    d/ podiel exportu na importe

/C/

23.     Ekonómia má tieto základné funkcie:

a/ etickú, pragmatickú, metodologickú                           b/ praktickú, metodologickú, priestorovú

c/ logickú, synteticko-analytickú, pragmatickú             d/ poznávaciu, pragmatickú, metodologickú

/D/

24.     Poznávacia funkcia ekonómie:

a/ vyjadruje fakt, že získané poznatky ekonomickej teórie sa pretransformovávajú do praktickej činnosti

b/ predstavuje teoreticko-metodologický základ ostatných ekonomických disciplín

c/ skúma kvalitatívne a kvantitatívne stránky ekonomických javov, procesov a ich vzájomných súvislostí

d/ predstavuje teoreticko-metodologický základ pre rozvoj relatívne širokého komplexu špeciálnych ekonomických disciplín

/C/

25.     Pragmatická funkcia ekonómie:

a/ vyjadruje fakt, že získané poznatky ekonomickej teórie sa pretransformovávajú do praktickej činnosti

b/ predstavuje teoreticko-metodologický základ ekonomických disciplín

c/ skúma kvalitatívne a kvantitatívne stránky ekonomických javov, procesov a ich vzájomných súvislostí

d/ predstavuje teoreticko-metodologický základ pre rozvoj relatívne širokého komplexu špeciálnych ekonomických disciplín

/A/

26.     Metodologická funkcia ekonómie

a/ vyjadruje fakt, že získané poznatky ekonomickej teórie sa pretransformovávajú do praktickej činnosti

b/ predstavuje teoreticko-metodologický základ ekonomických disciplín

c/ skúma kvalitatívne a kvantitatívne stránky ekonomických javov, procesov a ich vzájomných súvislostí

d/ predstavuje teoreticko-metodologický základ pre rozvoj relatívne širokého komplexu špeciálnych ekonomických disciplín

/D/

27.     Pri svojom skúmaní ekonómia používa metódy:

a/  klasické: analýzu a syntézu, indukciu a dedukciu, logicko-historickú metódu a iné

b/ ekonomické                     c/ len párové                        d/ ktoré sa nedajú presne špecifikovať

/A/

28.     Výsledkom skúmania ekonómie sú:

a/ pozitívna a normatívna ekonómia                               b/ ekonomické zákony a ekonomické kategórie

c/ vyrobené statky a služby                                             d/ možnosti realizácie zisku

/B/

29.     Renta je:

a/ ekonomický input    b/ ekonomický vzťah    c/ ekonomický ukazovateľ             d/ ekonomická kategória

/D/

30.     Medzi ekonomické vedy nepatria:

a/ ekonomika odvetvia   b/ priestorová ekonomika      c/ produkčná ekonomika   d/ prierezová ekonomika

/C/

31.     Ekonómia:

a/ úzko súvisí s ďalšími vedami ako napr. kulturológiou, históriou, mravoukou a inými

b/ nesúvisí s ďalšími vedami ako napr. psychológiou, sociológiou, históriou a inými

c/ úzko súvisí s ďalšími vedami ako napr. psychológiou, sociológiou, históriou a inými

d/ ani jedna odpoveď nie je správna

/C/

32.     Poznatky mikroekonómie, makroekonómie ako aj iných špeciálnych ekonomických vied sú základom pre teóriu:

a/ hospodárskej politiky                                    b/ hospodárskej politológie             

c/ hospodárskej etiky                                        d/ hospodárskej sociológie

/A/

33.     Ekonomika, ktorá vymieňa tovary a služby s inými ekonomikami sa nazýva:

a/ proexportná        b/ ekonomika podnecujúca vývoz    c/ otvorená        d/ ekonomika podnecujúca dovoz

/C/

34.     Efektívna je taká ekonomika, ktorá:

a/ sa snaží o podnecovanie hospodárskej činnosti              b/ neplytvá obmedzenými výrobnými zdrojmi

c/ sa snaží o čo najvyšší rozsah výroby        

d/ dokáže vyrobiť väčšie množstvo jedného statku bez toho, aby obmedzila výrobu iného statku

/B/

35.     Ekonomika, ktorá vyrába pod krivkou výrobných / produkčných / možností je:

a/ efektívna                          b/ neefektívna                      c/ racionálna                        d/ akumulujúca

/B/

36.     Mikroekonómia sa zaoberá:

a/ analýzou správania sa jednotlivých subjektov trhu

b/ analýzou hospodárstva ako celku

c/ tovarovo – peňažnými vzťahmi firiem

d/ závislosťou medzi spotrebou, úsporami a investíciami

/A/

37.     Pri analyzovaní a porovnávaní ekonomických javov je potrebné dodržať podmienku:

a/ „post hoc“ klam              b/ „ceteris paribus“             c/ klam okolia                       d/ klam kompozície

/B/

38.     Zákon klesajúcich výnosov tvrdí, že:

a/ predchádzajúca jednotka vkladu priniesla o polovicu väčšie klesajúce množstvo dodatočného výnosu

b/ každá vložená ďalšia jednotka dodatočného vkladu prinesie klesajúce množstvo získaného dodatočného výkonu

c/ ak rastú náklady, rastú i výnosy

d/ každá ďalšia jednotka vyjadrujúca náklad prinesie rovnaký alebo menší výnos

/B/

39.     Pozitívna ekonómia analyzuje:

a/ ekonomickú realitu takú aká je a usiluje sa odpovedať na otázku, aký je ekonomický život

b/ vzájomný vzťah medzi domácnosťami a podnikmi, ktorý by mal byť pozitívny

c/ mechanizmus fungovania trhu a jeho nedokonalosti

d/ pozitívny vývoj medzinárodných ekonomických vzťahov

/A/

40.     Normatívne ekonómia vysvetľuje:

a/ spoluprácu centrálnej banky s obchodnými bankami a vytváranie právnych noriem medzi nimi

b/ proces tvorby a rozdeľovania HNP

c/ ako sa správajú jednotlivé trhové subjekty v hospodárskom živote

d/ aká by mala byť ekonomická realita a ako by mala fungovať ekonomika

/D/

41.     Každá ekonomika musí riešiť tieto základné a vzájomne súvisiace ekonomické problémy:

a/ zabezpečovať  rast životnej úrovne a vysokú kvalitu vyrábaných výrobkov

b/ plnú zamestnanosť a vysoké tempo ekonomického rastu

c/ čo vyrábať, ako vyrábať, pre koho vyrábať

d/ zabezpečovať aktívnu platobnú bilanciu, nízku mieru inflácie a vysokú zamestnanosť

/C/

42.     Problémami hospodárstva ako celku a vysvetľovaním mechanizmu jeho fungovania sa zaoberá:

a/ mikroekonómia                                               b/ ponuka a dopyt             

c/ agregátna ponuka a dopyt                           d/ makroekonómia

/D/

43.     Ekonómia sa zaoberá mnohými problémami. Jej podstatou je však štúdium správania:

a/ štátu, parlamentu a vlády                                             b/ najvýznamnejších podnikov v ekonomike

c/ 10 najväčších podnikov v ekonomike a v zahraničí

d/ domácností, podnikov a štátu

/D/

44.     Mikroekonómia analyzuje a popisuje správanie:

a/ podnikateľov, ziskových firiem a individuálnych trhov

b/ veľkých, stredných a malých firiem

c/ jednotlivých hospodárskych subjektov, napr. jednotlivca, domácnosti, podnikateľov, podnikov

d/ všetky ekonomické javy, ktoré súvisia so spotrebou hmotných statkov a služieb

/C/

45.     Podľa zákona klesajúcich výnosov:

a/ každá ďalšia jednotka dodatočného vkladu / napr. práce / ku konštantnému množstvu iného výrobného faktora / napr. pôde / prináša rastúce množstvo dodatočného výnosu

b/ dochádza k poklesu zisku v dôsledku poklesu rozsahu výrobných faktorov

c/ každá ďalšia jednotka dodatočného vkladu / napr. práce / ku konštantnému množstvu iného výrobného faktora / napr. pôde / prináša klesajúce množstvo dodatočného výnosu

d/ každá ďalšia jednotka dodatočného vkladu / napr. práce / ku konštantnému množstvu iného výrobného faktora / napr. pôde / prináša nemeniace sa množstvo dodatočného výnosu

/C/

46.     Makroekonómia analyzuje:

a/ správanie sa spotrebiteľova podnikateľov

b/ možnosť štátu účinnejšie zasahovať do hospodárstva

c/ hospodárstvo ako celok a vysvetľuje mechanizmus jeho fungovania

d/ úroveň spotreby a výroby v národnom hospodárstve

/C/

 

 

B

Úlohy

1. Ktoré tvrdenie nie je správne – ekonomické zákony:

a/ majú objektívny charakter                                            b/ majú subjektívny charakter

c/ sú nezávislé od vôle a vedomia ľudí                          d/ prejavujú sa len prostredníctvom činnosti ľudí

                //B/

       C

Klasifikujte výroky: /P/ - /N/

Pri skúmaní ekonomických javov ja potrebné dodržať podmienku „ ceteris paribus“

/P/

Mikroekonómia analyzuje a popisuje vzťahy medzi národnými ekonomikami

/N/

Mikroekonómia analyzuje hospodárstvo ako celok a vysvetľuje mechanizmus jeho fungovania

/P/

Pozitívna ekonómia sa usiluje opisovať a charakterizovať ekonomické javy, konštatuje fakty ekonomického života

/P/

 

Alternatívne typy ekonomiky

A

1.        V trhovej ekonomike otázku „čo vyrábať“ rieši:

a/  technika a technológia                 b/ podnikateľ                       c/ spotrebiteľ                       d/ dôchodok               

/C/

2.        Otázku „ako vyrábať“ v trhovej ekonomike rieši:

a/ spotrebiteľ                       b/ výrobca                            c/ technika a technológia                  d/ dôchodok

/B/

3.        Otázku „pre koho vyrábať“ v trhovej ekonomike rieši:

a/ spotrebiteľ                       b/ výrobca                            c/ dôchodok                         d/ štát

/C/?

4.        V centrálne riadenom hospodárstve sa pokladá za základný ekonomický nástroj:

a/ trhový mechanizmus                      b/ rozhodnutie                     c/ vedenie                             d/ plán

/D/

5.        Základné ekonomické otázky sa v prvotných civilizáciách riešili:

a/ rozhodnutím náčelníka                                                  b/ ich riešenie vyplynulo z aktuálnej situácie

c/ prevažne inštinktom, zvykmi a tradíciami                   d/ ústnym podaním

/C/

6.        Socialistické vlastníctvo v centrálne riadenom hospodárstve malo dve základné formy:

a/ štátne a súkromné          b/ štátne a verejné              c/ štátne a civilné                                d/ štátne a družstevné

/D/

7.        V trhovom hospodárstve o výrobe a o:

a/ investíciách samostatne rozhodujú podniky                            b/ spotrebe samostatne rozhodujú podniky

c/ investíciách samostatne rozhodujú spotrebitelia                    

d/ investíciách nemôžu samostatne rozhodovať spotrebitelia ani výrobcovia

/A/

8.        V trhovom hospodárstve o použití svojich miezd a príjmov:

a/ spotrebitelia nerozhodujú                                                            b/ rozhodujú výrobcovia

c/ rozhoduje vláda prostredníctvom štátneho rozpočtu             d/ rozhodujú spotrebitelia

/D/

9.        Súčasná ekonomika sa odlišuje od predchádzajúcich rozvinutou:

a/  kooperáciou, zložitou deľbou práce, prelievaním kapitálu

b/ kooperáciou, zjednodušenou deľbou práce, peniazmi a využívaním ľudského potenciálu

c/ špecializáciou, jednoduchou deľbou práce, peniazmi a využívaním kapitálu

d/ špecializáciou, zložitou deľbou práce, peniazmi a využívaním kapitálu

/D/

10.     Hlavným nositeľom informácií v trhovej ekonomike je:

a/ štát                    b/ domácnosti                      c/ podniky                            d/ trhová cena

/D/

11.     Rozdeľovanie zdrojov a dôchodkov je v trhovej ekonomike funkcia:

a/ štátu                  b/ domácností                      c/ podnikov                                         d/ trhu

/D/

12.     Pre súčasné vyspelé krajiny sveta je charakteristická:

a/ ekonomika založená na tradíciách               b/ príkazová ekonomika

c/ trhová ekonomika                                          d/ zmiešaná ekonomika

/D/

 

B

Klasifikujte výroky /P,N/:

 

C

Doplňte:

V .......................................... ekonomike neexistuje slobodné podnikanie. Štát rozhoduje o tom čo vyrábať, ako vyrábať a pre koho vyrábať.

                V príkazovej ekonomike neexistuje slobodné podnikanie. Štát rozhoduje o tom čo vyrábať, ako vyrábať a pre koho vyrábať.

 

       

                Normatívna ekonómia ekonomiku nielen skúma, ale aj hodnotí a dáva odporúčania, ako riešiť konkrétne problémy.

 

                .................................... ekonómia ekonomiku nielen skúma, ale aj hodnotí a dáva odporúčania, ako riešiť konkrétne problémy.

 

 

Úvod do ekonomiky

      A

1.        Deľba práce je:

a/ prerozdeľovanie                     b/ proces osamostatňovania sa rôznych druhov prác v spol.

c/ / výmena výsledkov práce   

d/ rozdelenie pracovných dôchodkov medzi jednotlivých zamestnancov podniku     

/B/

2.        Sekundárny sektor ekonomiky zahŕňa:

a/ poľnohospodárstvo a priemysel         b/ spracovateľský priemysel

c/ odvetvia materiálnej výroby                d/ odvetvia služieb

/B/

3.        Terciárny sektor ekonomiky zahŕňa?

a/ materiálne a nemateriálne odvetvia ekonomiky                b/ odvetvia služieb

c/ odvetvia elektroniky a informácií                        d/ poľnohospodárstvo, vodné a lesné hospodárstvo

/B/

4.        Ktoré sú tri základné ľudské potreby:

a/ výživa, bývanie, vzdelanie                   b/ výživa, bývanie, rekreácia

c/ výživa, odievanie, bývanie                   d/ výživa, spol. uplatnenie, odievanie

/C/

5.        Ľudské potreby sú:

a/ súhrnom požiadaviek ľudského organizmu

b/ vrodené alebo získané požiadavky ľudského organizmu, ktoré si človek uvedomuje ako pocit nedostatku a usiluje sa ich odstrániť

c/ vrodené alebo získané požiadavky ľudského organizmu, ktoré sa človek usiluje odstrániť spotrebou ekonomických statkov

d/ vrodené alebo získané ohraničené požiadavky ľudského organizmu, ktoré sa človek usiluje uspokojiť spotrebou

/B/

6.        Voľné statky sú statky, ktoré:

a/ sa na trhu predávajú za veľmi nízku cenu     

b/ ľudia nakupujú a predávajú vo veľmi veľkom množstve

c/ má spoločnosť k dispozícii vo veľkom množstve           

d/ sú na trhu voľne dostupné za veľmi nízku cenu

/C/

7.        Ekonomické statky sú statky, ktoré:

a/ sú výsledkom výrobnej činnosti a je pre ne typická vzácnosť

b/ existujú v neobmedzenom množstve                  c/ sa na trhu predávajú za veľmi nízku cenu

d/ nie sú výsledkom výrobnej činnosti, ale je pre ne typická vzácnosť

/A/

8.        Podľa materiálnej povahy možno statky členiť na:

a/ spotrebné a investičné                                                         b/ ekonomické a voľné

c/ hmotné /materiálne/ a nehmotné /služby/                         d/ kapitálové a spotrebné

/C/

9.        Potreby z hľadiska počtu subjektov členíme na:

a/ individuálne, kolektívne, spoločenské                               b/ primárne, sekundárne, terciárne

c/ jednotlivcov, štátu, podnikov                                             d/ uspokojiteľné, neuspokojiteľné

/A/

10.     Z hľadiska dostupnosti členíme statky na:

a/ dostupné nedostupné                                                          b/ súkromné, verejné, zmiešané

c/ uspokojiteľné, neuspokojiteľné                                          d/ voľné, ekonomické /vzácne/

/D/

11.     Medzi primárne potreby nepatria:

a/ základné oblečenie                         b/ byt       c/ návšteva kina                                d/ obed v školskej jedálni

/C/

12.     Prirodzená deľba práce je:

a/ oddelenie pastierskych rodov, kmeňov od poľnohospodárskych

b/ deľba práce v jednotlivých operáciách výroby                                              c/ oddelenie obchodu od výroby

d/ vyčlenenie tzv. typických mužských prác /lov, ťažba surovín/ od typicky ženských / starostlivosť

o deti, príprava jedál/

/D/

13.     Uspokojovanie potrieb závisí najmä od:

a/ dostatku prostriedkov na ich uspokojovanie a rozhodnutia uspokojiť potreby

b/ poradia dôležitosti uspokojovania potrieb a rozhodnutia uspokojiť potrebu

c/ dostatku prostriedkov na ich uspokojenie a poradia dôležitosti uspokojovania potrieb

d/ ani jedna z uvedených možností nie je správna

/C/

14.     Príkladom voľného statku je:

a/ pouličné osvetlenie                               b/ vzduch              c/ mestská hromadná doprava          d/ potraviny

/B/

15.     Služby nie sú:

a/ statky, ktoré majú nemateriálny charakter  

b/ statky, ktoré uspokojujú ľudské potreby svojim priebehom

c/ kapitálové statky, ktoré uspokojujú potreby ľudí nepriamo

d/ statky, ktoré súvisia s presunom osôb a tovarov

/D/

16.     Služby delíme na:

a/ vecné, osobné         b/ kapitálové, spotrebné    c/ voľné, vzácne  d/ životne nevyhnutné, luxusné

/C/

17.     Výrobkami sú:

a/ nehmotné statky, ktoré sú určené na konečnú spotrebu                                               b/ služby

c/ hmotné statky, ktoré sú výsledkom vlastného výrobného procesu            d/ len predané tovary

/C/

18.     Príkladom vzácneho/ ekonomického / statku je:

a/ vzduch                      b/ voda                                 c/ piesok na púšti                                               d/ auto

/D/

19.     Deľba práce vedie nevyhnutne k vzájomnej:

a/ kooperácii                b/ kombinácii                       c/ konglomerácii                  d/ kvalifikácii

/A/

20.     Ktoré tvrdenie nie je správne – poznáme:

a/ prirodzenú deľbu práce                                                        b/ spoločenskú deľbu práce            

c/ štátnu, súkromnú, zmiešanú deľbu práce                         

d/ vnútropodnikovú, vnútroodvetvovú, medzinárodnú, medziodvetvovú deľbu práce

/C/

21.     Mediodvetvová deľba práce sa uskutočňuje medzi:

a/ jednotlivými výrobcami        

b/ priemyslom, poľnohospodárstvom, obchodom, školstvom, zdravotníctvom a inými             

c/ jednotlivými štátmi                                                                d/ jednotlivými oblasťami výroby

/B/

22.     Deľba práce vo vnútri podniku spočíva v tom, že:

a/ každý pracovník vykonáva všetky druhy prác

b/ každý pracovník vykonáva každý pracovný úkon

c/ jednotliví zamestnanci sa špecializujú na všetky pracovné úkony

d/ vo vnútri podniku sa úlohy rozdeľujú

/D/

23.     Výsledkom výroby nie je:

a/ potencionálne nerastné bohatstvo                                    b/ výstup

c/ kapitálový statok                                                                   d/ spotrebný statok

/A/

24.     Medzi výrobné vstupy patria:

a/ mzda, renta, úrok                                                                   b/ pôda a prírodné zdroje, práca, kapitál

c/ nerastné bohatstvo, energetické zdroje, pôda                  d/ kapitálové a spotrebné statky

/B/

25.     Medzi vecné služby nepatria:

a/ služby, ktoré súvisia s opravou a údržbou vecí

b/ služby, ktoré uspokojujú potreby ľudí priamo, bez sprostredkovania pomocou vecí

c/ služby súvisiace so zabezpečovaním čistoty a hygieny

d/ služby súvisiace s presunom osôb a tovarov

/B/

26.     Príkladom kapitálového statku je:

a/ bicykel                      b/ chladnička                       c/ výrobná hala                   d/ televízor

/C/

27.     Historický vývoj spoločenskej deľby práce má časovú postupnosť:

a/ oddelenie pastierskych kmeňov, oddelenie obchodu od ostatných hospodárskych činností, oddelenie remeselníctva od poľnohospodárstva

b/ oddelenie pastierskych kmeňov, oddelenie obchodu od ostatných hospodárskych činností

c/ oddelenie pastierskych kmeňov, oddelenie remeselníctva od poľnohospodárstve, oddelenie obchodu od ostatných hospodárskych činností

d/ ani jedna z uvedených možností nie je správna

/D/

28.     Historicky najstaršou formou výmeny bola:

a/ naturálna výmena      b/ rozvinutá výmena        c/ všeobecná výmena        d/ peňažná výmena

/A/

29.     Historicky najmladšou formou výmeny bola:

a/ naturálna výmena      b/ rozvinutá výmena        c/ všeobecná výmena        d/ peňažná výmena

/D/

30.     Výmena sa rozčlenila na predaj a kúpu so vznikom:

a/ peňazí                                                                      b/ prvej spoločenskej deľby práce 

c/ prirodzenej deľby práce                                        d/ ani jedna z odpovedí nie správna

/B/

31.     Výhodou deľby práce nie je:

a/ rast produktivity práce                                            b/ možnosť rýchleho zapracovania zamestnancov

c/ vzájomná závislosť zamestnancov pri výrobe     d/úspora času pri výrobe

/C/

32.     Výsledkom produktívnej činnosti  môže byť:

a/ statok alebo služba                                                               b/ tovar alebo statok

c/ nehmotný produkt alebo služba                                         d/ statok alebo výrobok

/A/

33.     Medziprodukt je výsledkom ľudskej činnosti, ktorý sa:

a/ nepoužíva na výrobu iného tovaru a nie je ani konečným produktom

b/ používa sa na výrobu iného tovaru a môže byť aj konečným produktom

c/ používa sa na výrobu iného tovaru a nie je konečným produktom

d/ nepoužíva sa na výrobu iného tovaru a môže byť aj konečným produktom

/C/

34.     Oblasť vedy a techniky, výskum, školstvo a zdravotníctvo tvorí:

a/ primárny sektor               b/ sekundárny sektor         c/ terciárny sektor               d/ kvartérny sektor

/D/

35.     Primárny sektor tvoria odvetvia:

a/ ktoré zabezpečujú základné suroviny pre ďalšie spracovanie a potraviny pre obyvateľstvo

b/ vyrábajúce hotové výrobky pre spotrebu a výrobu                               c/ terciárneho a kvartérneho sektora

d/ spracovateľského priemyslu, maloobchod, veľkoobchod, opravy

/A/

36.     Do primárneho sektoru nepatrí odvetvie:

a/ stavebníctvo                   b/ poľnohospodárstvo      c/ lov, rybolov                     d/ lesníctvo

/A/

37.     Historicky najmladšou spoločenskou deľbou práce bolo oddelenie:

a/ výroby                              b/ obchodu                          c/ remesiel                                            d/ služieb

/D/

38.     Uspokojovanie potrieb sa realizuje cestou ich postupného nasýtenia, a to od:

a/ najdôležitejších po najmenej dôležité                         b/ najlacnejších po najdrahšie

c/ najdostupnejších po najmenej dostupné                   d/ najefektívnejších po najmenej efektívne

/A/

39.     Stavba školy je potreba:

a/ základná                           b/ spotrebná                        c/ kolektívna                        d/ individuálna

/C/

40.     Vlastníctvo je:

a/ právo vlastníka používať svoj majetok                      b/ rozdeľovanie a požitie výrobných zdrojov

c/ majetok v rukách individuálnych občanov               d/ majetok v rukách štátu

/A/

41.     Z hľadiska vlastníctva statky a služby rozdeľujeme na:

a/ všeobecné a súkromné                                                 b/ kolektívne a štátne        

c/ vlastné a štátne                                                              d/ súkromné, verejné a zmiešané

/D/

42.     Komplementárne tovary sú tovary:

a/ vzájomne sa doplňujúce                                               b/ navzájom zastupiteľné  

c/ rovnako užitočné                                                           d/ nezávislé

/A/

43.     Statok, ktorý prešiel trhom sa nazýva:

a/ výrobok                            b/ tovar                 c/ produkt             d/ ani jedna odpoveď nie je správna

/B/

44.     Substitučné tovary sú tovary, ktoré:

a/ si navzájom konkurujú                                                  b/ sa navzájom dopĺňajú

c/ sú nezávislé                                                                    d/ sa navzájom dopĺňajú a konkurujú si

/A/

45.     Automobil a benzín sú tovary:

a/ komplementárne              b/ substitučné                     c/ vzájomne nezávislé                        d/ inferiórne

/A/

46.     Tovary sú produkty, ktoré:

a/ spotrebiteľ získava prostredníctvom trhu                                 b/ si domácnosti vyrábajú svojpomocne

c/ priamo i nepriamo uspokojujú nejakú ľudskú potrebu            d/ žiadna z odpovedí nevyhovuje

/A/

47.     Tovary podľa spôsobu použitia delíme na:

a/ spotrebné predmety a kapitálové statky-investičné                               b/ stroje, nástroje, potraviny

c/ pracovné predmety a pracovné prostriedky             d/ stroje budovy, zariadenia

/A/

48.     Výsledkom produktívnej činnosti môže byť:

a/ statok alebo služba                                                        b/ tovar alebo služba

c/ nehmotný produkt alebo služba                                  d/ tovar, služba a nehmotný produkt

/A/

49.     Tovary sú produkty, ktoré:

a/ spotrebiteľ získava prostredníctvom trhu                 b/ priamo uspokojujú nejakú ľudskú potrebu

c/ nepriamo uspokojujú ľudské potreby                        d/ domácnosti produkujú pre vlastnú potrebu

/A/

50.     Naturálna výroba je:

a/ určená pre vlastnú spotrebu                        b/ založená na vysokej špecializácii a kooperácii výroby

c/ charakteristická pre trhovú ekonomiku      d/ určená pre trh

/A/

51.     Úžitková hodnota tovaru predstavuje:

a/ schopnosť tovaru uspokojovať potreby ľudí         

b/ hodnotu, na základe ktorej sa tovar nakupuje a predáva

c/ celkový úžitok, ktorý človek získava tým, že sa zúčastňuje výmeny prostredníctvom trhu

d/ celkový pocit uspokojenia, ktorý človek získava dodatočnou /hraničnou/ spotrebou

/A/

52.     Výmenná hodnota tovaru predstavuje:

a/ hodnotu, na základe ktorej sa tovar kupuje a predáva

b/ hodnotu, ktorú človek získava dodatočnou /hraničnou/ výmenou

c/ schopnosť tovaru uspokojovať potreby ľudí                          d/ žiadna odpoveď nie je správna

/A/

53.     Jedným z dôležitých znakov verejných statkov je:

a/ nevylúčiteľnosť spotreby                            b/ ich poskytovateľom je široká verejnosť

c/ financovanie zo sponzorských príspevkov ziskových podnikov

d/ že môžu byť poskytované len verejnými obchodnými spoločnosťami

/D/

54.     Príkladom verejných statkov je:

a/ mestský park                                                  b/ produkcia podnikov, ktorú nakupuje široká verejnosť

c/ súkromná taxislužba, ale len ak v meste nefunguje MHD

d/ znečistenie životného prostredia, ktoré sa dotýka tretích subjektov

/A/

55.     Naturálna výmena predstavuje:

a/ výmenu jedného statku priamo za iný statok                                    b/ výmenu jedného statku za peniaze

c/ výmenu jedného statku za peniaze a následne za iný statok         

d/ nákup tovaru bezhotovostným platobným stykom

/A/

56.     Ktorá z uvedených položiek je z ekonomického hľadiska verejným statkom:

a/ elektrická energia                            b/ mlieko               c/ internet                             d/ národná obrana

/D/

 

B

      Úlohy

1. Ktoré tvrdenie nie je správne – prírodné zdroje zahŕňajú:

a/ všetko, čo človek získava z prírody a využíva vo výrobnom procese

b/ nerastné bohatstvo                                                                              c/ samotné životné prostredie

d/ pôdu, ktorá sa využíva v poľnohospodárstve

/C/

2. Ktoré tvrdenie nie je správne – hmotné ekonomické statky:

a/ vyrába primárny a sekundárny sektor                               b/ vyrába terciárny a kvartérny sektor

c/ sú kapitálové a spotrebné                                    d/ môžu byť kapitálové aj spotrebné

/B/

C

Doplňte:

Tovar je výrobok určený na predaj

                Tovar je výrobok určený na ...........

 

 

Trh, trhový mechanizmus

A

1.        Základnými hospodárskymi jednotkami sú:

a/ podniky, domácnosti, vláda                         b/ podniky, štát, zahraniční investori

c/ výrobné odvetvia                                           d/ podniky, domácnosti

/A/

2.        Domácnosti ako hospodárske jednotky sa podieľajú na:

a/ výrobe statkov a služieb                               b/ prerozdeľovaní statkov a služieb

c/ výmene statkov a služieb                             d/ spotrebe statkov a služieb

/D/

3.        Podstatou stimulačnej funkcie trhu je:

a/ prenos informácií medzi ekonomickými subjektami

b/ podnecovanie racionálneho správania ekonomických subjektov

c/ efektívne rozdeľovanie zdrojov a dôchodkov

d/ podnecovanie výrobcov k dosahovaniu čo najvyššieho zisku

/B/

4.        Jedným z dôsledkov zlyhania trhového mechanizmu je:

a/ znižovanie cien produkcie                            b/ vznik nedokonalej konkurencie

c/ väčší počet výrobcov                                   d/ vyššia miera informovanosti ekonomických subjektov

/B/

5.        Štát vystupuje na trhu v úlohe:

a/ len kupujúceho                                               b/ len predávajúceho         

c/ kupujúceho a predávajúceho                       d/ nie je subjektom trhu

/C/

6.        Základnými trhovými subjektami sú:

a/ dopyt, ponuka, trhová cena, konkurencia                                 b/ domácnosti, podniky. Štát

c/ podniky, jednotlivci                                                                      d/ firmy, domácnosti, konkurencia, štát

/B/

7.        Medzi trhové subjekty nepatrí:

a/ štát                    b/ konkurencia                     c/ podniky                            d/domácnosti

/B/

8.        Jednou z hlavných podmienok vzniku trhu:

a/ bola snaha o maximalizáciu užitočnosti u spotrebiteľov        

b/ bolo dosahovanie čo najvyšších ziskov výrobcov

c/ bol vznik samostatných ekonomických subjektov                  d/ ani jedna odpoveď nie je správna

/C/

9.        Medzi vysoko organizované formy trhu patrí:

a/ burza s cennými papiermi                                             b/ trh s nehnuteľnosťami

c/ „burza s čínskym tovarom“                                          d/ trh pôdy

/A/

10.     Domácnosti vystupujú na trhu výrobných faktorov v úlohe:

a/ len predávajúcich                                                          b/ len kupujúcich

c/ predávajúcich aj kupujúcich                                        d/ žiadna odpoveď nie je správna

/A/

11.     Jednou z úloh štátu na trhu je:

a/ korigovať nepriaznivé dopady vyplývajúce zo zlyhaní trhu

b/ centrálne plánovanie a regulovanie národného hospodárstva

c/ stanovenie výrobných kvót a podmienok predaja pre podniky

d/ žiadna odpoveď nevyhovuje

/A/

12.     Vnútorný trh vzniká spojením trhov:

a/ miestnych                        b/ národných                       c/ medzinárodných                  d/ nadnárodných

/A/

13.     Agregátny trh je trhom:

a/ čiastkovým                      b/ celkovým                         c/ individuálnym                 d/ medzinárodným

/B/

14.     Podľa predmetu kúpy a predaja sa trh delí na:

a/ miestny, národný, medzinárodný, svetový   

b/ trh tovarov a služieb, trh výrobných faktorov, finančný trh

c/ organizovaný a neorganizovaný                                 d/ legálny nelegálny

/B/

15.     Na peňažných burzách sa obchoduje:

a/ výlučne s akciami a obligáciami                   b/ cennými papiermi, valutami, poistnými zmluvami

c/ cennými papiermi, devízami                          d/ žiadna odpoveď nie je správna   

/C/

16.     Medzi základné podmienky vzniku trhu nepatrí:

a/ špecializácia výrobcov                                  b/ vznik súkromného vlastníctva

c/ deľba práce                                                     d/ maximalizícia zisku

/D/

17.     Podľa počtu predávaných tovarov členíme trh na:

a/ trh výrobných faktorov, trh tovarov a služieb, finančný trh                 b/ legálny, nelegálny

c/ individuálny, čiastkový, agregátny                                                           d/ organizovaný, neorganizovaný

/C/

18.     Trh plní nasledujúce hlavné úlohy:

a/ zákonodarnú,. Stimulačnú, rozdeľovaciu                   b/ informačnú, stimulačnú, rozdeľovaciu

c/ ekonomickú informačnú, rozdeľovaciu                      d/ informačnú, rozdeľovaciu, spotrebnú

/B/

19.     Externality sú:

a/ externé výnosy, ktoré podniku vznikajú pri vykonávaní jeho hlavnej činnosti

b/ externé náklady výroby a spotreby, ktoré zapríčinili pracovníci a preto ich musia hradiť

c/ externé náklady výroby a spotreby, ktoré ovplyvňujú tretie subjekty buď pozitívne alebo negatívne

d/ mimoriadne výnosy podniku

/C/

20.     Medzi pozitívne externality je možné zahrnúť:

a/ znečisťovanie životného prostredia                           b/ očkovanie                        c/ rast kriminality

d/ mimoriadny výnos, ktorý podnik získa pri vykonávaní svojej hlavnej podnikateľskej činnosti

/B/

21.     Čiastkový trh je miesto kde sa obchoduje:

a/ s rozličným druhom tovaru          

b/ s rozličným druhom tovaru, ale nie ne celej časti tohto trhu, len na určitej časti

c/ len s jedným druhom tovaru         d/ s tovarom vyrábaným v jedom odvetví

/C/

22.     Vo VET sa trh definuje ako:

a/ miesto, kde sa sústreďujú všetky výrobné faktory určené na kúpu a predaj

b/ súhrn nástrojov, foriem, mechanizmov a sociálno-ekonomických vzťahov, ktoré umožňujú výmenu výrobkov a služieb

c/ miesto, kde sa sústreďujú všetky výrobky a služby                              

d/ miesto, kde sa stretávajú podniky, štát  a odbory

/C/

23. Za hybnú silu trhu je považovaná:

a/ efektívnosť                      b/ konkurencia                     c/ dosahovanie ziskov       d/ racionalizácia

/B/

23.     Trhový mechanizmus pozostáva:

a/ z procesu vytvárania dopytu, ponuky a trhovej ceny            b/ z dokonalej a nedokonalej konkurencie

c/ z alokácie obmedzených ekonomických zdrojov a regulácie trhových cien

d/ z distribúcie tovarov a služieb tam, kde je to potrebné

/A/

24.     Burza je typickým príkladom:

a/ regionálneho    trhu                                                       b/ organizovaného trhu                                    

c/ neorganizovaného trhu                                                d/ trhu s tzv. „vietnamskými“ komoditami

/B/

25.     Trh predstavuje miesto, kde:

a/ sa uskutočňuje neekvivalentná výmena   

b/ dochádza k výmene tovarov medzi jednotlivými ekonomickými subjektami

c/ dochádza ku vzniku sociálno-ekonomických vzťahov, prostredníctvom ktorých sa realizuje dokonalá a nedokonalá konkurencia

d/ sa stretáva ponuka a dopyt, cena, konkurencia, pričom dochádza k realizácii plánovanej výmeny

/D/

26.     Z územného hľadiska historicky prvou formou bol trh:

a/ miestny /lokálny/                            b/ národný                           c/ medzinárodný                  d/ svetový

/A/

27.     Medzi hlavné nedokonalosti trhu patrí:

a/ nedokonalá konkurencia, verejné statky, externality, sociálna nerovnosť         b/ rast cien

c/ štátne intervencie do trhového mechanizmu                                            d/ recesia, depresia v ekonomike

/A/

28.     Medzi hlavné trhové nedokonalosti nepatria:

a/ štátne intervencie do trhového mechanizmu                            b/ sociálne nerovnosti

c/ formy nedokonalej konkurencie                                                  d/ negatívne externality

/A/

29.     Z hľadiska priestoru trh môžeme charakterizovať ako:

a/ miesto, kde sa stretáva predávajúci a kupujúci / obchodný dom, trhovisko, burza /

b/ spojenie dopytu a ponuky v určitej oblasti / trh práce, peňažný trh /

c/ priestor, v ktorom sa stretávajú tieto ekonomické subjekty – dopyt, ponuka, cena, konkurencia

d/ ani jedna odpoveď nie je správna

/A/

30.     Trhová rovnováha:

a/ nastáva na úrovni, na ktorej sa dobrovoľne ponúkané množstvá rovnajú dobrovoľne dopytovanému množstvu tovaru, pričom ide o dlhodobý jav

b/ nastáva na úrovni, na ktorej sa dobrovoľne ponúkané množstvá rovnajú dobrovoľne dopytovanému množstvu tovaru, pričom ide skôr o krátkodobú rovnováhu

c/ nastáva na úrovni, na ktorej sa ponúkané množstvá určené vládou rovnajú dopytovanému množstvu tovaru, pričom ide o trvalý jav

d/ žiadna odpoveď nie je správna

/B/

31.     K predpokladom fungovania trhového mechanizmu patrí:

a/ existencia trhového prostredia, obmedzená možnosť výrobcov vstupu na trh a výstupu z trhu

b/ voľná tvorba cien na trhu na základe dopytu a ponuky, vytváranie špecifických podmienok zo strany štátu pre skupinu len tých podnikov, ktoré efektívne využívajú výrobné zdroje

c/ existencia konkurenčného prostredia, relatívna voľnosť vstupu výrobcov na trh a a výstupu z trhu, voľná tvorba cien na základe dopytu a ponuky

d/ žiadna odpoveď nie je správna

/C/

32.     Znečistenie životného prostredia:

a/  patrí medzi pozitívne externality  b/ je jednou z foriem nedokonalej konkurencie

c/ je externým nákladom výroby, ktorý negatívne ovplyvňuje tretie subjekty

d/ je vedľajší účinok činnosti podniku, ktorý musia hradiť pracovníci podniku

/C/

33.     Trh EU je trhom:

a/ svetovým                         b/ regionálnym                    c/ lokálnym                           d/ národným

/B/

34.     Na trhu výrobkov a služieb je základným nástrojom prenosu informácií:

a/ dopyt, ponuka                 b/ cena                  c/ dôchodky /mzda, zisk, renta/        d/ mobilný telefón

/B/

35.     Inputy sú:

a/ výsledkom výrobného procesu        b/ rôzne kombinácie finálnych výrobkov a služieb

c/ len hmotné statky                                d/ výrobné faktory nevyhnutné na produkciu výrobkov a služieb

36.     Hraničný fyzický produkt predstavuje:

a/ produkt vytvorený zmenou všetkých výrobných faktorov súčasne

b/ reakciu outputu na zmenu len jedného výrobného faktora

c/ reakciu outputu na zmenu dvoch výrobných faktorov                          d/ dodatočný input

37.     Ktorý z nasledujúcich subjektov nepatrí medzi základné subjekty trhu:

a/ domácnosti                      b/ podniky                            c/ štát                    d/ odbory

/D/

 

 

C

Doplňte

Trhový mechanizmus tvoria tri základné procesy: proces tvorby dopytu, proces tvorby ponuky,  proces tvorby ..........................

Trhový mechanizmus tvoria tri základné procesy: proces tvorby dopytu, proces tvorby ponuky,  proces tvorby cien

 

 

 

Proces tvorby dopytu, ponuky, cien

A

1.        Dopyt po tovare tvorí:

a/ množstvo tovarov a služieb, ktoré sú spotrebitelia ochotní kúpiť za určitú cenu

b/ množstvo tovarov a služieb, ktoré sú ochotní výrobcovia poskytnúť za určitú cenu

c/ množstvo produkcie, ktoré je možné vyrobiť pri danej cene

d/ celkové množstvo tovarov, ktoré si môžu spotrebitelia kúpiť za svoj dôchodok

/A/

2.        Funkcia dopytu vyjadruje závislosť:

a/ množstva požadovaných statkov na trhu od ich ceny

b/ množstva požadovaných statkov na trhu od potrieb obyvateľov

c/ množstva požadovaných statkov od ich užitočnosti

d/ množstva poskytovaných statkov od úrovne celkovej spotreby obyvateľstva

/A/

3.        Spotrebiteľský dopyt po tovare ovplyvňujú:

a/ inflácia, nezamestnanosť, organizácia trhu, cena tovaru, priemerný príjem domácností

b/ cena tovaru, priemerný príjem domácností, cena z dostupnosť iných tovarov, počet domácností, preferencie spotrebiteľa, veľkosť HNP

c/ cena tovaru, veľkosť dôchodku, rozsah trhu, ceny substitútov, preferencie spotrebiteľa

d/ cena tovaru, veľkosť dôchodku, ceny a dostupnosť iných tovarov, počet domácností, výška výrobných nákladov

/C/

4.        Zákon klesajúceho dopytu vyjadruje, že:

a/ keď cena rastie, požadované množstvo klesá a naopak

b/ požadované množstvo klesá s poklesom dôchodku spotrebiteľa a naopak

c/ požadované množstvo sa mení v tom istom smere ako cena

d/ požadované množstvo klesá v dôsledku klesajúcej hraničnej užitočnosti

/A/

5.        Ponuku tovarov na trhu tvorí:

a/ konkurencia na trhu jednotlivých hospodárskych subjektov                               b/ cena vytvorenej produkcie

c/ množstvo tovarov, ktoré výrobcovia na trhu ponúkajú za určitú cenu

d/ množstvo tovarov, ktoré sú spotrebitelia ochotní kúpiť od výrobcov za určitú cenu

/C/

6.        Množstvo ponúkaného tovaru ovplyvňujú:

a/ ceny tovarov, náklady obetovanej príležitosti, zmeny výrobných podmienok

b/ cena tovaru, náklady výroby, ceny alternatívnych výrobkov, zmeny výrobných podmienok

c/ cena tovaru, veľkosť spotrebiteľského dopytu, výška dôchodkov obyvateľstva, daňové zaťaženie

d/ cena tovaru, úroveň nákladov, organizácia trhu, výška daní, inflácia, príjmy domácností

/C/

7.        Zákon rastúcej ponuky vyjadruje skutočnosť, že:

a/ vyššie ceny stimulujú výrobcov a spotrebiteľov správať sa racionálne, tj. čo najdrahšie predať a čo najlacnejšie nakúpiť

b/ rast cien ponúkaného tovaru je spôsobený jeho nedostatkom

c/ pri vyšších cenách sú výrobcovia ochotní vyrábať a predávať viac daného tovaru a naopak

d/ vyššie ceny nestimulujú k poklesu výrobných nákladov

/C/

8. Rovnovážna cena predstavuje:

a/ cenu, za ktorú sa statky a služby predávajú na danom trhu

b/ cenu, pri ktorej sa ponuka rovná dopytu na trhu

c/ cena, za ktorú je jednotlivec ochotný kúpiť určitý tovar

d/ cenu, ktorá je optimálna pre výrobcu z hľadiska nákladov

/B/

8.        Cena má funkciu:

a/ informačnú, stimulačnú, rozdeľovaciu                       b/ vyrovnávaciu, destabilizujúcu

c/ malú, veľkú, žiadnu                                                       d/ ani jedna odpoveď nie je správna

/A/

9.        Trhová rovnováha nastáva:

a/ pri takej cene a takom množstve, kedy sa objem tovarov, ktorý chcú kupujúci kúpiť rovná presne výške ich dôchodkov

b/ pri takej cene a takom množstve, kedy sa objem tovarov, ktorý chcú kupujúci kúpiť, rovná presne objemu tovarov, ktorý chcú predávajúci predať

c/ ak štát stanoví takú cenu, aby nedostatok tovarov na trhu nevznikol

d/ rovnováha, ktorá vzniká v dôsledku ustálenia ceny na úrovni, ktorá kryje náklady výrobcov

/B/

10.     Cenová elasticita dopytu vyjadruje vzťah medzi:

a/ cenovou zmenou a ňou vyvolanou zmenou v požadovanom množstve

b/ cenovou zmenou a ňou vyvolanou zmenou v ponúkanom množstve

c/ zmenou v dopytovanom množstve, ktorá bola vyvolaná zmenou dôchodku spotrebiteľa

d/ zmenou ceny vstupov, ktoré vyvolali zmenu v požadovanom množstve

/A/

11.     Cenová elasticita ponuky vyjadruje vzťah medzi:

a/ zmenou ponúkaného množstva, ktoré vyvolá zmenu ceny produkcie

                b/ zmenou ceny tovaru, ktorá spôsobí zmenu v ponúkanom množstve

                c/ zmenou ceny vstupov, ktoré vyvolajú zmenu v ponúkanom množstve

                d/ zmenou ceny vstupov, ktorá sa odrazí v množstve požadovanom spotrebiteľmi

                /B/

12.     Očakávanie nedostatku daného tovaru v budúcnosti niekedy spôsobí:

a/ posun krivky dopytu smerom doprava                      b/ posun krivky dopytu smerom doľava

c/ posun krivky ponuky smerom doľava                       d/ krivka dopytu ostane na svojej pôvodne úrovni

/A/

13.     Medzi cenou a ponúkaným množstvom tovaru je vzťah:

a/ priamo úmerný                b/ nepriamo úmerný                           c/ navzájom sa neovplyvňujú

d/ cena ovplyvňuje najmä dopytované množstvo, vplyv ceny na ponúkané množstvo tovaru je z ekonomického hľadiska zanedbateľný

/B/

14.     Medzi cenou a dopytovaným množstvom je vzťah:

a/ priamu úmerný                b/ nepriamo úmerný                           c/ navzájom sa neovplyvňujú

d/ cena ovplyvňuje najmä ponúkané množstvo, vplyv ceny na požadované množstvo tovaru je z ekonomického hľadiska zanedbateľný

/A/

15.     Ponuka predstavuje:

a/ množstvo tovarov, ktoré výrobcovia ponúkajú na trhu za určitú cenu

b/ súhrn všetkých zamýšľaných nákupov na individuálnom trhu

c/ vzťah medzi kupujúcimi a dopytujúcimi

d/ množstvo tovarov a služieb, ktoré môžu výrobcovia vyrobiť s danými vstupmi

/A/

16.     Dopyt je množstvo tovarov a služieb, ktoré sú spotrebitelia pri určitej cene ochotní:

a/ kúpiť                                 b/ predať                              c/ vyrobiť                             d/ prenajať

/A/

17.     Efektívny kúpyschopný dopyt:

a/ vyjadruje reálnu schopnosť kupujúceho nakúpiť určité množstvo tovarov a služieb

b/ vyjadruje reálnu schopnosť predávajúceho dodať na trh také množstvo tovarov a služieb, po akom je dopyt

c/ vyjadruje reálnu schopnosť kupujúceho aj predávajúceho dohodnúť sa prostredníctvom trhu na optimálnom množstve a cene

d/ vyjadruje reálnu schopnosť kupujúceho žiadať od výrobcov určité množstvo tovarov a služieb

/A/

18.     Neefektívny dopyt z ekonomického hľadiska:

a/ vyjadruje len túžby spotrebiteľa, ktoré nie sú podložené dostatočnými príjmami

                b/ vyjadruje reálnu schopnosť kupujúceho nakúpiť určité množstvo tovarov a služieb

                c/ dopyt,  ktorý spotrebiteľ uskutoční v najbližšom období

                d/ budúci dopyt odvodený od predpokladanej úrovne príjmu spotrebiteľa v nasledujúcom období

/A/

19.     Ak sa ponuka nerovná dopytu:

a/ na trhu vzniká prebytok alebo nedostatok tovarov                 b/ dochádza ku kolapsu, trh sa rozpadá

c/ na trh automaticky vstupuje štát a prostredníctvom svojich nástrojov nastoľuje trhovú rovnováhu

d/ žiadna odpoveď nie je správna

/A/

20.     Vplyvom úrodného roku dôjde:

a/ k pohybu po krivke ponuky                         b/ k pohybu po krivke dopytu

c/ k posunu celej krivky ponuky                      d/ k posunu celej krivky dopytu

/C/

21.     Vplyvom neúrodného roka dôjde:

a/ k pohybu po krivke ponuky                         b/ k pohybu po krivke dopytu

c/ k posunu celej krivky ponuky                      d/ k posunu celej krivky dopytu

/C/

22.     Využívanie nových technológií vo výrobe spôsobí:

a/ pohyb po krivke ponuky                              b/ pohyb po krivke dopytu

c/ posun celej krivky ponuky                           d/ posun celej krivky dopytu

/C/

23.     Nárast cien výrobných faktorov spôsobí:

a/ pohyb po krivke ponuky                              b/ pohyb po krivke dopytu

c/ posun celej krivky ponuky                           d/ posun celej krivky dopytu

/A/

24.     Zníženie cien inputov spôsobí:

a/ pohyb po krivke ponuky                              b/ pohyb po krivke dopytu

c/ posun celej krivky ponuky                           d/ posun celej krivky dopytu

/A/

25.     Nedostatok tovarov na trhu vzniká:

a/ pri prevahe dopytu nad ponukou, pričom trhová cena je nižšia ako rovnovážna

b/ pri prevahe dopytu nad ponukou, pričom trhová cena je vyššia ako rovnovážna

c/ pri prevahe dopytu nad ponukou, pričom trhová cena je na úrovni rovnovážnej ceny

d/ ani jedna odpoveď nie je správna

/A/

26.     Prebytok tovarov na trhu vzniká:

a/ pri prevahe ponuky nad dopytom,  pričom trhová cena je nižšia ako rovnovážna

b/ pri prevahe ponuky nad dopytom, pričom trhová cena je vyššia ako rovnovážna

c/ pri prevahe ponuky nad dopytom, pričom trhová cena je na úrovni rovnovážnej ceny

d/ ani jedna odpoveď nie je správna

/B/

27.     Skutočnosť -  keď rastie cena, požadované množstvo klesá, vyjadruje:

a/ zákon klesajúceho dopytu                            b/ zákon klesajúcej hraničnej užitočnosti

c/ zákon rastúcej ponuky                                  d/ zákon vzácnosti

/A/

28.     Môže na trhu nastať situácia, kedy je cena nejakého tovaru vyššia ako rovnovážna cena:

a/ áno, keď ponuka tohto tovaru prevyšuje dopyt po ňom

b/ áno, keď dopyt po tomto tovare prevyšuje jeho ponuku

c/ áno, keď sa dopyt po tomto tovare rovná jeho ponuke

d/ nie, taká situácia na trhu nemôže nastať

/B/

 

 

C