História
vyučovania
Informatiky
Vyučovanie informatiky a predmetov z tejto oblasti má na našej škole už pomerne dlhú históriu. Začiatky možno nájsť v školskom roku 1977-78, keď žiaci 3. ročníka si mohli zvoliť tzv. blok voliteľných predmetov. O rok neskôr v školskom roku 1978-79 sme už mali prvých maturantov. V štvrtom ročníku blok pozostával z predmetov Počítacie stroje, Praktické programovanie a Numerické výpočty.
Samozrejme obsah i forma výuky sa s dneškom ťažko porovnáva. Už z názvu predmetov vyplýva, že hlavný dôraz sa dával na teóriu a riešenie matematických úloh. Programy sa písali najmä vo fortrane. Cesta od napísania programu k jeho spusteniu na počítači však nebola vôbec jednoduchá. Programy bolo treba nadierovať na dierne štítky a takéto balíky programov na diernych štítkoch sa v dávkach spúšťali v niektorom výpočtovom stredisku v meste (často vo VS PF UPJŠ). Problém nastal, ak sa vyskytla v niektorom programe chyba. Potom celý „balík“ sme dostali späť, museli sme nájsť chybu, predierovať štítky( mali sme dokonca aj vlastný dierovač) a postup opakovať. Niekedy to trvalo i mesiac.
V týchto začiatkoch tieto predmety vyučovali Ľ. Okbarská, M. Krajňák, V. Semko, neskôr O. Botková, V.Buchel a J. Varga. Boli to všetko matematici, samoukovia, ktorí svoje vedomosti získavali individuálne i formou rôznych a početných školení. Niektorí z nich si neskôr aj rozšírili aprobáciu o informatiku.
Škola v tomto období začiatkov nemala a ani nemohla mať žiadne počítače. Iba výnimočne niektorí žiaci mali programovateľnú kalkulačku, čo sme im všetci úprimne závideli.
Prvé počítače škola kúpila začiatkom osemdesiatych rokov. Boli to dva osem bitové počítače Sinclair ZX Spectrum so 64 kB operačnou pamäťou( jeden z nich sa kúpil v Tuzexe). Programovacím jazykom bol Basic a programy sa nahrávali na magnetofónové kazety. Neskôr, keď sme ich mali viac, sme pracovali v jazyku Pascal a používali sme aj jazyk Karel.
V polovici osemdesiatych rokov sme získali prvé počítače československej výroby osem bitové PMD-85 a osem bitové PP-01. Parametre mali porovnateľné s ZX Spectrum, len boli viac poruchové. Novinkou boli neskôr ROM moduly, v ktorých bol „napálený“ jazyk Pascal, a tak bola k dispozícii väčšia pamäť a zrýchlila sa práca.
Veľký pokrok sme urobili začiatkom roku 1986, keď sme dostali terminálovú stanicu SM 50-50, ktorá už pracovala s 8palcovými disketovými jednotkami. Neskôr sme celú učebňu počítačov PMD napojili na túto stanicu, čo opäť zefektívnilo prácu.
Prvé osobné počítače sme získali na prelome rokov 1988-89. Boli to opäť československé výrobky 16bitové PP-06. Mali 64kB operačnú pamäť a dve päť a štvrť palcové disketové mechaniky. Nemali ešte hard disky.
Prvé počítače s 20MB hard diskami PC AT 286 a PC XT Amstrad ako aj na tú dobu vynikajúcu 24ihličkovú tlačiareň( doteraz bez problémov funguje) sme získali roku 1990 výmenou za sústruh.
Zlomovým rokom vo vybavenosti našej školy bol rok 1991, keď sme dostali počítačovú sieť(10 počítačov AT286 bez diskov a 1 počítač AT386 s 80MB diskom), ktorá nám veľmi pomohla skvalitniť výuku.
Spomenul som len pár medzníkov. Samozrejme, že vybavenosť školy sa menila priebežne a plynule. Staršie počítače sa vylepšovali alebo vyraďovali, či preraďovali a dokupovali sa nové( za veľkej podpory rodičov a sponzorov) až do dnešného stavu( o tom získate informácie na inom mieste). Inovoval sa aj software, vyučovacie predmety a ich ciele. Menili sa aj vyučujúci. Prišli D.Bučková, V.Kundľová, V.Gunišová, Š.Ďuraš , A.Lenková, S.Eröšová, M.Kundrátová, S.Gmitro a E. Guman. Bohužiaľ niektorí z nich už aj odišli. Ale to už nie je história, ale prítomnosť a o tom som písať nechcel.
A ešte na záver by som sa chcel zmieniť o žiakoch. Za celé to obdobie 25 rokov sme mali množstvo žiakov, ktorým sme najskôr dávali základy, umožnili sa im rozvíjať, neskôr tvorivo spolupracovali a nakoniec sa od nich učili. Viacerí nám pomáhali a pomáhajú aj teraz. Sme len radi, že pre mnohých sa štúdium informatiky na našej škole stalo základom pre ich budúce povolanie.